Muži a ženy

U mnohých žien som videl ten istý obraz. Túžba prijímať pozitívne emócie a potešenie od milovaného človeka je obrovská a pripravenosť na bolesť a problémy je okolo nuly. V tomto prípade sa pýcha a žiarlivosť nezvyčajne, rýchlo a nevyhnutne zvyšuje. Potom nasleduje agresivita alebo depresia, choroba, ťažké konflikty a rozpad rodiny. Je pravda, že v prípade vážnej choroby jedného z manželov môže rodina zostať. Choroba, ponižujúca žiarlivosť a pýchu, pomáha udržiavať lásku a súdržnosť.

Mechanicky prezerám, ako to vyzerá s prijatím traumatickej situácie. Zachovanie lásky pri ponížení tela a ducha – je na pluse, ale žena nemôže prijať bolesť duše. Odovzdáva sa skutočne po materskej línii. U matky je zjavný idealizmus, silné odsúdenie svojho manžela a podvedomá agresia voči mužom.
Predstavujem sa a začínam klásť otázky.
– Stále žijete v tom istom byte s matkou?
– Nie, nedávno sme postavili pekný dom a presťahovali sa do neho.
– Kde je váš otec?-
– Je mŕtvy. Veľa pil a matka sa na neho urážala a potom sa s ním rozviedla.
– Matka ho odsudzovala?
– Samozrejme!
To sa stáva často. Žena podvedome zabíja muža, on začína piť, ona sa na neho uráža viac, ako kedykoľvek predtým a zabíja ho aktívnejšie. Však je to aj prirodzené.
Viera v Boha bola vždy záležitosťou mužov. Ukľudňovali svoju pýchu, ochotou obetovať sa a žena musela prežiť a starať sa o potomstvo. Keď človek stráca vieru a lásku, stráca možnosť vychovávať ženu. Nestihol si vychovať? – zaplať!
Ak spoločnosť stratila vieru, lásku a morálku, potom sú muži odsúdení na stratu správneho vnútorného smeru. A ženy sú odsúdené na zničenie takýchto mužov. V dôsledku toho dochádza k rozpadu rodín. Žena mi dáva svoju hlavnú otázku:
– Čo mám robiť, ako sa vysporiadať s rozvodom?
Vysvetľujem dôvody jej problémov:
– Obviňovali ste a odsudzovali ste svojho otca? – zaujímam sa.
– Áno, samozrejme, však matka to vždy robila.
– Viete, čo to znamená ctiť si rodičov? Zároveň je to úcta aj súcit. Tak sa prejavuje láska. Odsúdenie vedie k obrovskej podvedomej pýche. A pre človeka so zvýšenou pýchou je nebezpečné mať šťastný osud, pretože pripútanosť k základnému inštinktu sa v tomto prípade dramaticky zvyšuje, láska mizne a šance na prežitie sa rozplynú.
Presťahovali ste sa do nového domova, život sa stal stabilným a prosperujúcim. Vaša podvedomá agresia sa dramaticky zvýšila a vy ste začali zabíjať svojho manžela, neuvedomujúc si to. NENÁVISŤ K OTCOVI JE VŽDY NENÁVISŤOU VOČI MANŽELOVI A VLASTNÉMU DIEŤAŤU. Manžel na to okamžite reagoval.
– Čo teda mám robiť s rozvodom, ako postupovať?
žena sa znova pýta.
– Odpoviem na otázku otázkou:
Prepáčte, ale ste si istá, že ste tie knihy prečítali? Mám taký pocit, že nechápete, o čom to všetko je. Pre vás hlavná vec je – ako riešiť situáciu navonok. A ja neustále opakujem: „Bez zmeny vnímania sveta, svetového názoru a charakteru sú vonkajšie činnosti neúčinné.“
– Takže mu musím odpustiť a prijať všetko?“ – s rozhorčením hovorí žena.
Myslím, že začínam chápať jej manžela. Neprekonateľné čosi.
– Premýšľali ste niekedy, prečo máme odpustiť a prijať?
Je to na to, aby sme sa zmenili. Nie je treba odpustiť a prijať, ale zmeniť sa! Prijímanie je pre vás pasivita, rezignácia, podriadenie sa a sebazožieranie. Význam odpustenia a prijatia je ale v zachovaní lásky.
Prečo odpúšťame?
– S cieľom odstrániť urážku, odsúdenie, skľúčenosť.
A prečo prijímame?
– Aby sme videli božskú vôľu vo všetkom.
Dlhé odsúdenie a skľúčenosť sú agresiou voči Bohu, pretože tieto emócie idú hlboko do duše a na úrovni duše sme jednotní s Ním. Preto od Boha musíte všetko prijať a udržiavať lásku a ĽUDÍ TREBA VYCHOVÁVAŤ!
Ale výchova druhého začína výchovou seba samého.
S manželom by sa malo zaobchádzať ako s dieťaťom. Potom mu budete chcieť pomôcť, postarať sa o neho a budete s jeho chybami zaobchádzať so súcitom. Keď s ním zaobchádzate ako s dospelým, potom od neho očakávate pomoc a urážate sa, ak túto pomoc nedostanete. Sledujte, čo zažívate, keď vidíte svojho manžela. Ak v ňom cítite Božské, budete mať pocit lásky, vďačnosti a tepla. Ak v ňom vidíte urážateľa, ak sa na prvom mieste objavia nároky a strach, potom vaše vzťahy nemôžu byť normálne.
VŠETKO, ČO SA S NAMI A OKOLO NÁS DEJE, JE ODRAZOM NÁŠHO VNÚTORNÉHO STAVU.
Celý náš život – to je dialóg s Bohom.
– Odsudzovali ste niekedy svojho manžela? – Pýtam sa.
– Áno, stalo sa … – priznáva žena po krátkej pauze.
– Pochopte, v podvedomí neexistuje žiadna premlčacia doba.
Ak ste sa pred počatím dieťaťa urážali na svojho manžela a odsudzovali ho, toto je odovzdané deťom a potom to ovplyvňuje rodinu.
AK SA ŽENA POČAS TEHOTENSTVA URÁŽA, ALEBO JE SKĽÚČENÁ, NIČÍ TÝM ZDRAVIE A OSUD EŠTE NENARODENÉHO DIEŤAŤA. Následkom toho bude musieť platiť aj zdravím a rodinnými problémami.
Mnoho žien podstúpi potrat, alebo túžia prerušiť tehotenstvo a porodia nechcené deti. A potom sa čudujú, prečo nemajú rodinu. Nechápu, že podvedomie funguje automaticky. Ak žena vnútorne „zabije“ svoje dieťa, potom podvedome zabije aj svojho manžela, pretože na podvedomej úrovni sú manžel a dieťa spojení.
„Čítali ste všetky moje knihy, ale nenaučili ste sa milovať,“ – pokračujem.
„Neviem, o čom ste premýšľali a snívali – o zdraví, pohode alebo o niečom inom. Skúšky sú nám dané na to, aby sme si pamätali lásku a išli k Bohu. Kvôli tomu sa narúša spokojnosť a rodina. Za týmto účelom dostávate skúšky na prekonanie pýchy a žiarlivosti. Kvôli tomu sú ponižované oba inštinkty, aby sa otvoril prvý, hlavný inštinkt – láska k Bohu a snaha o neho.
A u vás, keď boli ponížené dva základné ľudské inštinkty, došlo k skoku nie k láske, ale k agresii a k depresii. Takže vo vašej podvedomej mysli sú inštinkty stále na prvom mieste a láska je ďaleko, ďaleko za nimi. Iba vy sama si môžete vybrať a urobiť rozhodnutie. Je zbytočné spoliehať sa na mňa, každý má osobnú zodpovednosť pred Bohom. Nie je možné pomôcť niekomu, kto si nechce pomôcť sám. Je potrebné nielen čítať knihy, ale aj meniť sa.
Lazarev S. N. Skúsenosť prežitia, časť 6