Ešteže existuje také veľké množstvo ľudí
na tom čarokrásnom svete,
také veľké množstvo tých,
na ktorých sa môžeme vyhovoriť
a ktorých môžeme nenávidieť.
Za svoje chyby a životy, za svoje nesprávne rozhodnutia.
Deň čo deň, rok čo rok.
Neustály prísun nových a nových
nositeľov dôvodov “prečo nám to zrovna nejde”…
Tých čo môžu za to “prečo sme to nedokázali”.
Nedokázali otvoriť sa,
precítiť, odpustiť, prekonať sa,
byť človekom v neľudských podmienkach.
Ach, čo by sme si počali,
keby na svete neexistoval nikto,
nikto iný
iba my…
My a naše nedokonalosti.
Iba jedno jediné ja a všetky jeho chyby,
slabosti a nesprávne rozhodnutia.
Nik na koho by sa to dalo zvaliť.
Nič iné len odhodlanie zapracovať na sebe
namiesto obviňovania iných.
Nič len prevzatie zodpovednosti
za každý milimeter svojho života.
Nie, nie, nie…
Takto je to dobré, presne také aké to je.
Takto je to úžasné!
Ach, vďakabohu za tieto dary miliónov a miliárd ľudí,
ktorí môžu dennodenne niesť zodpovednosť za to,
čo všetko sa v našich inak celkom dokonalých životoch pokazilo.
Život je totižto hneď krajší,
keď je na koho zvaliť všetky jeho škaredosti.
M
zdroj: Miroslav Detko
