Asi už nikdy nebudem veselý ako som býval, ale chcem byť tichý a 
sústredený. Od samého seba musím chcieť veľa. Samého seba musím urobiť lepším, čistejším, hlbším a kľudnejším. Nebudem kľudným, pokiaľ nebudem úplne vnútorne čistý. Začínam sa na seba dívať prísnejšie, musím v sebe veľa napraviť.
autor neznámy
pekný citát, až nato že ja by som si tú veselosť ponechala…veď s radosťou je život krajší aj ľahší. a myslím že sa to nevylučuje byť popritom aj sústredený či tichý s úsmevom na perách 🙂
presne tak,tiež ma to ako prve napdalo……tým,že je človek veselý rozdáva okolo seba veľa pozitívnej energie a nevylučuje to aby sa dokazal presunuť do ticha s úsmevom na perách—-vtedy je to oveľa intenzívnejšie. 🙂 pekný deň
Hej 🙂
Mna zaujalo slovisko MUSiM- nebyt na seba taky prisny, mne viacej pasuje slovicko CHCEM
Skúsim dať môj pohľad, prečo som tento citát dala …
Veselý ako som býval – nebudem brať všetko ľahkovážne, budem si vedomý toho,čo robím. Tichý a sústredený znamená byť bdelý. Ak som príliš veselý – som upriamený na extrém (iný extrém je napr. plač,hnev, smútok). Vo vnútornej tichosti je nulový bod, to, odkiaľ sa dá všetko vidieť zo širokej perspektívy (skôr by som pozornosť upriamila na vnútornú radosť/spokojnosť … potom je aj vidieť rozdiel – veselosť/bujarosť)
Musím chcieť veľa – ak chcem dosiahnuť niečo viac, musíme sa prinútiť. Bez vnútorného poháňania to nejde. Bez prinútenia by nebola napr. VŠ … lebo si môžem povedať, dnes sa mi nechce učiť, odložím to na zajtra, možno zajtra sa mi bude chcieť 😀 .. slovo chcem by som napísala až potom,ak som si vedomá všetkého, čo robím, všetkých zámerov. Lebo začiatok cesty je chcem, no prvý krok musím urobiť (v ňom je zbavenie sa strachu zo zlyhania, z neúspechu, z posmechu)… chcem dosiahnuť niečo, čo viem, že ma bude stáť úsilie, ale stojí mi to za to.
A ešte k tej prísnosti – bez tej by sme neboli tými, kými sme. Ak od malých detí vyžadujeme napr. dodržiavať poriadok, ráno si čistiť zuby, umývať si ruky, učiť sa .. bez istej dávky prísnosti sa to nedá. Ak by sme tu nechali dieťaťu voľnosť, a povedali mu: „dobre, tak to urob kedy chceš“, nebolo by to nikdy 😀 Ak sa naučíme istej dávke prísnosti sami voči sebe, vedome sa kontrolujeme v myslení, konaní, stane sa to časom prirodzenosťou a bez väčšieho úsilia zvládneme aj to, čo sme predtým netušili, že dokážeme 😉 … v tom je časom aj vedomie si radosti a prijatia všetkého nového (bez toho: „bože, nechce sa mi“) a vtedy je to už o tom, že toto chcem .. lebo v diaľke vidím cieľ, nie len prekážky, ktoré sú najbližšie 🙂
a to sa dá uvidieť len vnútorným stíšením a odosobnením sa (pozerám na všetko objektívne, nestranne, vidím všetky aspekty…)
Ďakuejem za podrobne rozobratie 🙂