Pokiaľ sme zdraví, šťastní a spokojní, 
sme zároveň uspokojení „správaním“ vyšších sfér (ako nám to pekne zariadili). Niečo v zmysle: dali mi všetko čo som potreboval, tak som spokojný a neriešim. Akonáhle však príde nejaký zádrhel, väčšina ľudí má tendenciu okamžitého nástupu nespokojnosti s tým, ako sa na nás vyššie sily zasa vybúrili. „Veď čo som ja zasa spravil, že sa musím takto trápiť chorobou, či nezdarom.?“ Ak si kladieme túto otázku bez toho aby sme obviňovali niekoho iného, prípadne božské sféry, sme o krok vpred. Nepostavíme sa jednoducho do pozície obete. Miesto toho sa snažíme prísť na príčinu nášho problému a hľadať riešenia.
Pochválim sa vlastným príkladom 😀 . Jedno obdobie mi začali problémy s močovými cestami a obličkami. Po chvíli som prišla na príčinu. Hnev na svoje okolie, viac stresu, nedostatok odpočinku. Jednoducho som potrebovala vypnúť. Bolesť sa stávala takou nepríjemnou, že som už ani nemyslela na nič iné, než na to, ako sa uzdraviť. Či som chcela, či nie, situácia ma donútila k pokroku. Odpustenie bolo nevyhnutné. Dlhé modlitby postupne zaberali. Spolu s antibiotikami bola liečba veľmi rýchla, aj keď občas dosť nepríjemná. Po uzdravení som nadobudla poriadnu dávku pokory. Neskôr ma však znova prepadali rovnaké pocity ako predtým. Problémy sa okamžite vrátili. Stačil jeden horší deň s dávkou hnevu a stresov. Prípad sa zopakoval ešte tretíkrát, kým som sa už poriadne nenaučila ako sa správať 😀 .
Môj prípad ukazuje ako veľmi je dnes posilnené pôsobenie karmy. Mnohým z nás sa odpovede na naše prešľapy vrátia už na tretí deň. Snažme sa hľadať chybu v sebe, neobviňujme svoje okolie, Boha, ani náhodu. Zamyslime sa nad svojim správaním a hlavne nad tým, čo nám utkvelo vo vnútri. Nebojme sa použiť aj západnú medicínu. Pokiaľ je v kombinácii s prácou na sebe, je prospešná.
Choroba je pokorou tela aj pokorou pozemskej sféry. Fyzické utrpenie nás však spája s božskou sférou. Keď sme nejakú dobu v blahobyte, spokojnosti a materiálnom šťastí a dostatku, musíme sa zas na chvíľu priblížiť Bohu. Ak to nevieme urobiť napríklad pôstom, odopretím si niečoho čo máme radi, alebo iným pokorením tela, pokorenie príde samo prostredníctvom neúspechu, zosmiešnením, alebo chorobou. Naviac, muži nie sú tak napojení na pozemskú sféru ako ženy,preto potrebujú menej pokorovania.
Zamýšľajme sa nad svojim konaním skôr, než sa objaví závažnejší problém. A keď už problém je, buďme radi, že nám vesmír dal príležitosť vyriešiť to, kým nebude neskoro. Keď je bolesť dostatočná, sme ochotní sa veľmi rýchlo zmeniť, len aby zas bolo dobre. Dôležité je, aby nám to aj zostalo.
Vnímajme aj prvé náznaky, pretože ak budeme pristupovať s ignoráciou, náznaky prestanú chodiť a nakoniec príde posledná kvapka, kedy už bude riešenie takmer nemožné, alebo veľmi ťažké. Čím je špina zažranejšia, tým ťažšie sa čistí.
Hm..áno. súhlasím.