V roku 2005 Katarína Kolníková prečítala tento list Ježiškovi:..
„Milý Ježiško, já vím, starí ludý už málo píšu Ježiškovi, skór sa k nemu mollá. Ale já ty predsa len neská stem napísat pár rádkov. Volám sa Katarína Kolníková, budem mat osemdesát rokov, a teda som sa Tvojím pričineným dožila požehnaného veku. Báraj mi nohy neslúža, hlava mi slúži dobre, za čo Ty stem podakuvat osobitne. Teda vím čosik o živote. Ale Ty víš vácej. Ty víš šecko. Ježiško, kopu rokov som robila pestúnku v materskej školke, ale aj som chodyla po javiskových deskách, aby som spolu s naším dyvallom ludý vácej potešila, jako postrašila.
A preto Ta stem poprosit o to, aby tu aj na budúci rok bolo vácej takých, čo ludý potešá, jako tých, čo ludý zesmutná. A též daj, milý Ježiško, nech sú tu zasek a na furt dety a stromy zdravé, voda pitná a vzduch na dýchaný. A nech je tu medzi nama o čosi menej závistlivcov a chamtyvcov, ale za to vácej tých šikovných, múdrych, a ked sa poštastý aj vtypných ludý. Teda – nech je to tu na budúci rok o čosi fungujúcejšé, vonavejšé a luckejšé. Tak nám pri tom pomáhaj. A ver mi, Ježiško, čosik pre to urobím aj já.“
