Načo sa náhliť?

Pochopte však, čo je pokánie. Nestačí hovoriť slová a hovoriť ich polovičato, nie z celého srdca.

Keď sa vaša bytosť kajá úplne celá, keď sa celí chvejete a cítite v každom póre, v každej žilke, že ste sa chovali nesprávne, len preto, že ste boli opití – až potom dôjde k náhlej transformácii. Minulosť i budúcnosť, ktorá je premietaná minulosťou, sa rozplynú. Ste vrhnutí do „tu a teraz“, ste vrhnutí do svojho skutočného bytia. A po prvý raz pocítite svoju vnútornú ničotu. Nie je to negatívna prázdnota, chrám je jednoducho taký obrovský ako vesmír. Je vám odpustené, ako hovorí Ježiš, pokáním je vám odpustené. Ježišovým majstrom bol Ján Krstiteľ. Učil svojich žiakov jediné: „Čiňte pokánie, lebo súdny deň sa blíži!“ V tom spočívalo celé jeho učenie. Bol to veľmi nespútaný človek, úžasný revolucionár, chodil krížom krážom po svojej vlasti s jediným posolstvom: „Čiňte pokánie, lebo súdny deň sa blíži!“ Preto kresťania celkom zavrhli teóriu o znovuzrodení. Nie, že by Ježiš nič nevedel o znovuzrodení – on si bol dobre vedomý, že existuje reťaz reinkarnácií. Od reinkarnácií však celkom upustil, aby mohlo byť pokánie úplné. Keď máte k dispozícii viacero životov, vaše pokánie nebude úplné. Môžete čakať a všetko odďaľovať. Môžete si myslieť: „Keď som urobil chybu v tomto živote, nič som nepokazil. Zato v budúcom …“ Takto uvažujú hinduisti. Sú tými najlenivejšími ľuďmi na svete len kvôli učeniu o reinkarnácii. Vždy sa všetko môže odložiť, žiadne náhlenie. Načo sa tak náhliť?