Na fb som narazila na citát, na ktorý som chcela reagovať. Ale komentár by bol hodne dlhý. Preto tento článok…+ kopec iných vecí, ktoré ma pri tom napadli. Prosím berte to len ako môj súkromný názor a pohľad na to, čo sa okolo deje.
Tu je citát:
„Zdá se mi, že stát si nepřeje, aby si ženská v domácnosti mohla přivydělat – ať už třeba pečením cukroví nebo spravováním šatů. Skoro mi připadá, že se po nás chce, abychom byli závislí na dávkách. Chci mít možnost říct hrdě, že si něco málo vydělám a že něco umím. Nechci se bát, že mi zaklepe na dveře finančák. Stát mě sám tlačí do šedé zóny, ale já tam nechci být.“
Žijeme vo veľmi divnej dobe. Klamstvá sú nám médiami predkladané ako pravda, sme tlačení do toho, čo je proti nám hŕstkou ľudí, ktorí sú úplne odtrhnutí od reality, žijú vo svojej luxusnej bublinke a o starostiach obyčajných ľudí nemajú ani potuchy. Mám taký tichý dojem, že okrem zdravého úsudku pomaly strácajú aj empatiu a morálku. Inak by sa nielen v našej najvyššej inštancii, ale hlavne v rade eu neschvaľovali veci proti ľuďom : naposledy ma zdvihlo zo stoličky to, že členské krajiny eu nebudú mať možnosť zakázať gmo potraviny … schválili si miliónové vianočné odmeny – prepána, začo??? Naše (nielen ) zdravotníctvo je v takom dezolátnom stave ako nikdy, školstvo a cesty detto, a oni rozhadzujú (aj naše) peniaze! Akoby im tých pár tisíc mesačne nestačilo. Ohrozujú nás nechránením hraníc, nastavovaním zákonom proti nám, ktorí ich platíme… A ďalšie nezmysly typu: Zakázať prírodné liečivá (veď farmaceutický priemysel nepotrebuje zdravých ľudí, ale zarábať) .. Zakázať pestovanie plodín na záhradkách (veď treba kupovať priemyselné, dopestované v umelých podmienkach, potraviny bez 
energie a s gmo prísadami) .. Nesmiete vyrábať viac obilia, viac produkovať mlieka – veď kam by sme vyviezli naše nekvalitné? .. A prečo nemáme rovnaké základné príjmy ako v ostatných členských krajinách, keď dávame rovnaké peniaze do eu a máme všetci rovnaké povinnosti? Pýtate sa, ako je toto všetko možné, čo za ľudia tam sedia, že toto všetko schvália, dopustia? Každý má nejakú cenu. Cenou môžu byť peniaze a moc. Alebo vydieranie. Väčšina je určite ovplyvnená prvou možnosťou, ale – kto rýchlo vyletí hore, rovnako rýchlo zabúda na to, čo bolo dolu (a robí všetko pre to, aby sa tam nevrátil -aj nemorálnymi a neetickými spôsobmi). To, aké následky všetko bude mať v budúcnosti pre ich duše a osudy, žiaľ nevedia. Keby vedeli, konali by inak. Kto kráča pomaly nezabúda na cestu ktorú prešiel, koho stretol a čo všetko sa vďaka nej naučil. Zachováva si ľudskosť, pokoru… Ale vráťme sa nazad …
Počas praxe sa stretávam s ľuďmi z rôznych vrstiev: aj mediálne známi, rôzne profesie, no najväčšie percento tvoria obyčajní ľudia topiacich sa v životných problémoch. Videla som už veľmi veľa osudov a zaujímavých životných príbehov, ktoré by boli na román… no mnoho má niečo spoločné – a o tom píšem.
Žijeme v dobe, ktorá ponúka kopec rôznych možností. Stačí sa nebáť a skúšať. No po pár rokoch zistíte, že nie všetko je tak, aby ste uspeli, aby ste zarábali a pritom aj žili. Pripadá mi to, akoby šikovní ľudia sú trestaní za to, že chcú byť sami sebe šéfom, zarábať len na seba a svoju rodinu. Prečo? Ak sa chcete sami živiť, nebyť štátu na obtiaž (napr. ako nezamestnaní na podpore), ste prenasledovaní úradmi ako zločinci. Nezaplatíte euro a už Vás naháňajú po súdoch. Nesedí Vám nejaký papier v dokladoch, poďme sa vyhrážať pokutami, na ktoré si musíte zobrať pôžičky. V horšom prípade Vás neprestajne sa zvyšujúce odvody (áno, zasa ich zdvihli) nahnevajú natoľko, že sa vykašlete na všetko a zabalíte celé podnikanie. Ale na druhú stranu obrovské podniky beztrestne prelievajú milióny a fungujú beztrestne ďalej, dlhujú nielen štátu, ale aj zamestnancom – a nič sa nedeje! Stratili sme ako ľudia práva? Keď peniaze a veľká firma je viac ako človek, alebo..? Z celého tohoto mi vychádza jedno: štát nepotrebuje šikovných, múdrych, samostatne pracujúcich a už vôbec nie premýšľajúcich ľudí (aj keď paradoxne má z nich kopec peňazí a nemusí sa o nich starať). Prečo nie sme podporovaní ako cudzie firmy, ktoré sem prichádzajú? Prečo nie sme dotovaní a uprednostnení my, ktorí tu žijeme, ktorí tu vychovávame deti, platíme dane? Veď štátu nie sme na obtiaž, práve naopak… Že veľké firmy zamestnajú tisíc ľudí? Ale za akú cenu? Koľko ročne dá takáto firma štátu cez odvody? Oplatí sa vôbec štátu podporovať takéto firmy? Nie som ekonóm, ale stačilo mi prečítať si v nezávislom spravodajstve počas roku pár článkov odborníkov k tomu, ako sa sem dostala ďalšia veľká automobilka, ktorá bude pri Nitre. Poľsko ju odmietlo (lebo podmienky ktoré sa dohadovali neboli vhodné pre štát), ale my sme ponúkli ešte lepšie podmienky… A prečo? Lebo zamestnanie získa ďalších tisíc pracujúcich. No dobre, ale čo tam ľudia budú robiť? Máme xy nezamestnaných vysokoškolákov, ktorí určite veľmi radi pôjdu skladať komponenty a montovať diely za pár eur (lebo žiaľ, prácu nemajú – teda ak ešte nestihli odísť do zahraničia). Štát a firmy nemajú odborníkov, len „skladateľov“. Načo je kvantum psychológov, ak nemá kto opraviť auto. Jaj, zabudla som, ani tie sa už neopravujú, len sa menia súčiastky, veď treba vyrábať a hlavne, neprestajne spotrebúvať. Spotreba a celkovo nútenie (znova magická moc médii) k tomu, aby sme mali to, čo vôbec nepotrebujeme (ale veď to majú všetci .. a len s týmto budeme šťastní, tak si to predsa musíme kúpiť … a veď ak nemáme, tak si na to môžeme požičať) nás ešte viac zamotáva do schémy: práca (musím mať na živobytie), práca (musím mať na splátky), práca (musím mať na to, čo ma urobí „niekym“). Preto berieme prácu len kvôli zárobku. Hocijakú. Aj za minimum. Preto sa nebúrime (len frfleme). Zo strachu neurobíme nič pre to, aby nám bolo lepšie. Sme donútení pracovať za minimum, v podniku, kde sme nešťastní (ale veď sme tu pre prácu, nie pre šťastie), donútení byť v krysom závode. Ráno vstaneme do práce, z práce nákup, doma upratať, navariť, poprať, učiť sa s deťmi, večer kuk telka a spať. Ráno vstať, ísť do práce, doma navariť, upratať, učiť sa s deťmi … a takto nám dni, mesiace a roky utekajú, ani nevieme ako. Zdravie, spokojnosť a šťastie rovnako… pýtate sa,
Prečo toto štát chce?
Týmto všetkým nás donútia, aby sme nemali čas premýšľať, nevideli čo sa okolo deje a hlavne – nemali čas proti tomu nič robiť. Cenzúra informácii tomu pekne napomáha: že za socializmu bola tvrdá cenzúra? Bola na úrovni krajších zajtrajškov, videli sme len pekné veci .. teraz je cenzúra na opačnej strane, vidíme hodne zlého, strachu, smútku a nešťastia. Skúste večer pozerať správy a dobre vnímať o čom sú. Urobte si čiarky, koľko negatívnych vecí tam je (vraždy na opačnom konci sveta, ktoré s nami nemajú nič spoločné, nikomu nemôžeme pomôcť tým, že vieme aký tajfún fúkal v Indonézii a podobne), koľko informácii o dianí z (aj eu) parlamentu (čo sa schvaľovalo), koľko „údajne, pravdepodobne, možno, domnievame sa, je možné“ budete počuť. A zrazu zistíte, že tieto akože „správy“ vôbec nie je potrebné sledovať, lebo pravdu/skutočnosť sa aj tak nedozviete. A spýtate sa samých seba, načo je toto dobré? … Vidíme čo máme vidieť (manipulácia cez strach), ale načo sa nechať emocionálne rozhadzovať, keď každý máme vybraný osud, každý je tam, kde má byť. Tak načo nám to všetko je, ak to aj tak nemôžeme nijako zmeniť, ovplyvniť?
Odvedenie pozornosti, vnútorné napätie, strach… a aby ste si pri tom nevšimli krátku správu o zvyšovaní odvodov, daní…udržať nás v „umelom spánku“ nevedomosti… prípadne sme tak unavení, že prespíme aj tie správy.
A ešte sem vmestím jednu vec, ktorú som si všimla (a funguje v mnohých firmách – cez ľudí, s ktorými sme sa stretli): mnohé firmy na Slovensku sú ako Titanic. Hore sa zabávajú, pijú, hýria a dolu nestíhajú hádzať uhlie do kotlov, lebo nielenže už skoro žiadne nie je, ale aj voda stúpa a stúpa. Tak ako sa klame všade okolo, aj tu to funguje – ako malý štát v štáte. Hore nám je jedno čo sa deje dolu, pokiaľ to ako-tak funguje, aj keď už len z posledných síl. Veď my máme pripravené záchranné člny (alebo zlaté padáky). A dolu nech sa aj utopia!
A teraz to, čo je najhoršie: štát pomaly ale isto vymiera (teraz nebudem písať o duchovných príčinách, tie budú v inom článku). Mnohé ženy si budujú postavenie a kariéru (veď na deti bude ešte čas), ale ten čas (a hlavne zdravie) sa míňa. Mnohé sa ocitnú samé a starajú sa nielen o seba, ale aj deti. Samozrejme štát nijako výrazne nepodporuje to, aby sme si rodinu založili, deti mali (viac ako jedno), prípadne ak zostane rodič sám, aby slušne pre/žil.
Poďme sa pozrieť na to, ak sa podarí, a ste na vzťah a rodinu dvaja: Chcete sami bývať? Musíte na to mať. Hypotéka Vás znovu priklincuje k tomu, čo som písala vyššie. A poďme ďalej. Nielenže je všetko už od narodenia pre bábätko drahé, ale aj neskôr prídete na to, že ani školstvo a zdravotníctvo nemáme zadarmo. Len sa začne školský rok a už platíte, platíte a platíte: nemáme učebnice – kúpte si toto a objednajte tamto … ideme na výlet – zaplaťte… zrpš … pomôcky… skladáme sa na toto a tamto … a Vy si radšej zoberiete pôžičku, alebo si nájdete ďalšiu prácu len aby si na naše dieťa neukazovali prstom, aby si z neho nerobili posmešky, že nejde na lyžiarsky alebo plavecký výcvik, alebo na niečo nemá! O kadejakých elektronických vymoženostiach, značkovom oblečení a všetkom, čo každý tínedžer „musí“ mať ani nehovorím.
Pritom by stačilo tak „málo“. Urobiť zákony pre ľudí. Aby otcovia zarobili toľko, ako sa na mužov patrí. Aby rodičia mohli byť doma s deťmi oveľa dlhšie, ako len tri roky. Aby mamičky mohli pracovať z domu – neverili by ste, aké množstvo šikovných žien tu máme a popri tom sa venovať domácnosti, deťom. Veď vychovávajú novú generáciu! Kedy ju majú vychovať, keď na to nemajú čas a hlavne dostatok energie? Prečo nie sú vytvorené podmienky na to, aby nám bolo lepšie? Tiež jednoduchá odpoveď: deti vychováva telka, pc, ktorá naprogramuje deti tak, ako ich spoločnosť potrebuje. Lebo telka a pc nevychovajú dieťa k empatii, morálnym hodnotám. Ale izolujú, odpútavajú od skutočného sveta, vytvárajú ilúziu šťastia cez virtuálny umelý svet.
Život je príliš dôležitý, aby sme ho premárnili. O tomto všetkom sme viedli diskusiu s pár známymi – hlavne čo nás čaká v prichádzajúcom roku. Myslite na toto všetko o čom som písala na jar, keď budeme voliť nových ľudí, ktorí nám budú vládnuť (kampaň už prebieha, máte možnosť vidieť a počuť hodne pekné, ale aj rozdielne sľuby). Ale pozerajte nie na sľuby, ale na človeka, ktorý za nimi stojí, čo dokázal, akú má minulosť. A pozor na tých, čo už mali možnosť niečo pozitívne zmeniť. Či vôbec niečo pozitívne pre ľudí urobili – alebo len pre istú vrstvu.
Roduvernosť sa nerodí v kriku a vo vyhláseniach, ale v tichej pokore a vo vrúcnosti, v schopnosti každého urobiť pre svoj národ, čo je v jeho silách. Takého človeka spoznáte podľa toho, že je skromný a zvyčajne veľa nenahovorí. O to viac koná.
Jozef Króner
Ak by Vás zaujímal môj názor na toto všetko, tak som za vystúpenie krajiny z eu – lebo nič pozitívne odtiaľ doteraz neprišlo, len kopec nezmyselných zákazov, príkazov a obmedzení. Ani eurofondy nie sú nijaká výhra. Dostaneme euro, ale koľko musíme dať nazad? Prečo o tomto nikde nepovedia pravdu? Neoplatí sa to … Konečne sa začať správať ako krajina, ktorá má svoju hrdosť (karmu nemáme zlú, neviedli sme dobyvačné vojny, nehubili iné národy, len si to musíme udržať a nevolať sem vojnových štváčov), stáť si za svojimi zákonmi (veď sa sústavne porušuje kopec zákonov a nikto s tým nič nerobí!) a nenechať sa neprestajne manipulovať ( alebo kto dá viac do vrecka, či viac sľubov). Zbaviť sa tých, čo nám škodia, neberú ohľad na ľudí, ale len na seba a svoje finančné skupiny. Dotovať a rozbehnúť hospodárstvo – veď sme boli v mnohom sebestační, čo sa výroby a hlavne kvality hospodárskych zvierat a potravinárskych produktov týka. Spolupracovať s krajinami, vyvážať – nie byť len odpadkovým košom pre tie krajiny, ktoré na nás chcú zarábať a nútiť nám svoj nekvalitný tovar – tak ako je tomu teraz. Umožniť ľuďom konečne žiť, ako si svojou prácou zaslúžia. Žiaľ, zatiaľ je to len o otroctve, neláske voči sebe, nízkej sebahodnote a sebaúcte. Lebo toto všetko dovolíme.
Nikdy nepochybujte, že malá skupinka mysliacich ľudí dokáže zmeniť svet. Nič iné totiž svet nikdy nezmenilo.
(Margaret Mead)
Ak si myslíte, že toto sa do duchovných úrovní nehodí, prebuďte sa a uvedomte si, že žijete ako fyzická bytosť tu, teraz, v tejto krajine, v takýchto podmienkach, s týmito ľuďmi okolo… Že všetko je o tom, aké energie produkujete. Všetko so všetkým súvisí a ak chcete zmenu, musíte VŽDY začať od seba, prebudiť sa, pohnúť sa. Preto na akúkoľvek zmenu vonku, je potrebná vnútorná premena človeka – a na to treba – áno, aj Vás, Vaše energie a Vašu zmenu. Lebo ľudia majú takú vládu, akú si zaslúžia. Energie nepustia. Koľko im dovolíme, toľko si budú oni dovoľovať voči nám. A nezabudnite, my sme tí, ktorí ich platia. Myslite aj na toto, keď sa budete rozhodovať – ísť, či neísť voliť. Ale aj či sa ne/ozvať, ak bude na Vás nadriadený neprávom kričať a arogantne sa k Vám správať. Nenechajte si zle robiť, nech by to bol ktokoľvek. Majte dostatok sebaúcty a sebahodnoty na to, povedať dosť, neprajem si, aby si sa voči mne takto správal. Vezmime konečne zodpovednosť za svoj život do svojich vlastných rúk. Nebuďme viac ovce, ktoré sa ľahko nechajú viesť na porážku .. Aby sme neskôr nenadávali na to, čo tu je. Tak ako je more tvorené množstvom kvapiek, tak my – ľudia – tvoríme túto krajinu a jej energie. Rátajte s tým, že zmena jednoduchá nebude. No sme v tejto úžasnej dobe, kedy sa môžeme veľmi veľa naučiť, veľa pochopiť, veľa v sebe i vo svojom okolí zmeniť. Už sa nemôžeme tváriť, že sa nás to netýka, alebo že jeden hlas nič nezmôže. Myslime na svoju hodnotu, koľko si zaslúžime – a koľko skutočne dostávame. Myslime na zodpovednosť – čo si ne/zvolíme, to ne/budeme mať. Myslime na všetko čo ne/chceme a koľko sme ochotní pre to ne/urobiť. Ešte stále máme čas…
Mária 🙂
A ak by Vám nestačilo, môžete pokračovať v čítaní:
http://orgo-net.blogspot.co.at/2015/11/jak-zit-s-tim-ze-vetsina-sveta-veri.html?spref=fb
https://www.facebook.com/zdeno.paluska/posts/10206453134545299
Můžu jen souhlasit. Skoro snad s každým slovem.
Že žiju v Čechách není skoro žádný rozdíl.
Jen se těžko hledá, jak vůbec k té změně aspoň vykročit.
Nic lepšího, než co jsi k tomu napsala, mě nenapadá. Volby alespoň nepromarnit a nedat aspoň svůj hlas těm nejhorším, protože u nás v Čechách zatím dobré politiky nevidím.
A mimochodem se cítím v posledních dnech vedený k tomu, aktivně se ozvat, když se (mi) něco děje. Třebas něco malého, šlo by mávnout rukou, ale když se ozvu, nebo prostě věc napravím, mění se tím proudění energií. Pro začátek v malém a kolem mě, ale když nás takto začne víc …
Ono to všetko bude silnieť .. prvé náznaky som videla u priateľov už počas novembra, ktorí mali rovnaké zážitky podstata situácii bola rovnaká (stáť si za pravdou) len s odstupom dvoch týždňov, ale rovnako u oboch to bolo cez dve skúšky.
Napíšem jeden príklad, určite bude nápovedou aj pre iných :
Kamarátka ma prosila o vysvetlenie toho, prečo sa jej 2x stali takmer rovnaké situácie, len s iným človekom a pri inej situácii. Obe situácie súviseli s tým, že konfrontovala dotyčných pánov s pravdou. Nemali pravdu, a ona im ju povedala (týkalo sa to dosť vážnych vecí, ktoré mali dopad na mnoho ďalších ľudí a tí spomínaní páni – hoci vedeli o nepravde – všetko odignorovali). Napriek tomu bola obvinená, že klame (doslova jej povedali – ty klameš). Tak na nich vysypala všetky dostupné argumenty, ale aj tak bola tá „zlá“. Nechápala to, prečo jej do očí ako sa hovorí „šplechli“ pred x ľuďmi, že je klamárka. Prvé čo ma napadlo – musíš si stáť za tým, o čom si istá, že je pravda, o čom vieš, že by bolo proti ľuďom (ak vieme o nepravde a nevyjavíme ju v danom okamihu, sme rovnako vinní ako klamári). Muži skúšali svoju silu aby ťa zastrašili a ty si sa stiahla a viac neozývala (joj ale to nepoznali ešte čo v nej je 😀 … takže ponaučenie – ak viete kde je pravda, máte argumenty, použite ich. Preukážte vlastnú silu a odvahu tam, kde ide aj o osudy prípadne zdravie iných. Samozrejme s pokojom, ale dostatkom vnútornej sily, aby dotyční vedeli, že sa nedáte zastrašiť.