A zasa láska, 
vzťahy,
partnerstvo,
manželstvo….
K napísaniu tohto článku ma čiastočne priviedol manžel, čiastočne všetky tie problematické vzťahy, ktoré som doteraz riešila a s ktorými sa stretám aj vo svojom okolí.
Neviem, či existuje recept na šťastný a spokojný vzťah, ale skúsim vám napísať to, čím sa riadime a podľa čoho fungujeme s manželom už 19 rokov ( a dúfam, že budeme aj naďalej 🙂 ) . Nemôžem napísať ktoré z bodov nižšie pokladám za prvoradé či najdôležitejšie, preto prosím poradie berte len ako čísla 😀
1. Vzájomná úcta:
neexistuje, aby vzťah fungoval bez toho, že by sme si jeden druhého nevážili. Vzájomná úcta a hrdosť na to, koho mám po svojom boku, by mala byť sem – tam dokazovaná napríklad chválou. Dokáže vám partner niečo opraviť, vyrobiť, ušiť, veľmi dobre navariť, či upiecť? Chváľte ho, aby vedel, že si vážite to, čo dokáže! Sem by som určite zaradila i úctu pri hádkach: keď počujem, ako sa ľudia, ktorí sa majú radi dokážu vzájomne nepekne a vulgárne urážať, tak žasnem. Ale vrchol všetkého je psychické a fyzické ubližovanie. Týka sa to najmä žien- žiadna si nezaslúži byť vo vzťahu týraná!
2.Tolerancia:
Každý máme nejaké koníčky a záľuby, niečo čo nás baví- ale partnera nemusia absolútne zaujímať . Tolerujme sa vzájomne a doprajme si čas len pre seba, pre svoje záľuby, ktoré sú možno spojené s ľuďmi, s ktorými sme radi a máme si čo povedať. Doprajme si vzájomne dostatok času a priestoru vo vzťahu na to, čo nás teší. Ak sa nám partnerove záľuby, priatelia či správanie nepáči, porozprávajte mu o tom. Povedzte mu, čo vám vadí a buďte ochotní vzájomne robiť ústupky. Nesnažte sa nasilu toho druhého meniť! Jeden z partnerov by možno s výsledkom svojej snahy spokojný, ale ten druhý by trpel. Tolerancia je veľmi úzko spojená s
3. Dôvera:
Pokiaľ si vzájomne nedôverujeme, kontrolujeme sa, sledujeme s kým sa partner stretá, s kým a koľko telefonuje, či chodí na čas z práce domov, trápime jeho i seba zbytočnou žiarlivosťou. Samozrejme pokiaľ na to nemáme pádny dôkaz (ale ak vieme, že žijeme so záletníkom a sme strašne žiarliví, načo sme si ho brali???). Je ľahšie žiť v istote a pohode, ako v neistote ako stopovací pes. Ale nesmieme zabúdať na čestnosť a pravdovravnosť vo vzťahu! Najťažšie sa hľadá stratená dôvera!
4. Spoločné chvíle:
Trávme spolu dostatok času, rozprávajme sa spolu o tom, čo nás trápi, teší, hnevá… Hlavne by sme sa mali o to všetko zaujímať, vedieť sa o tom porozprávať a prípadne toho druhého povzbudiť či potešiť. Určite však spolu trávme dovolenky, víkendy, či aspoň večery, užívajme si blízkosť toho druhého a tešme sa, že sme spolu. Nemusíme mať spoločné záujmy, ale napríklad pozrieť si spolu obľúbený film by nemal byť problém, že?
5. Láska:
Ja viem, mala by byť na čísle 1., ale poradie si kľudne poprehadzujte 😀
Vzájomne sa milovať zahŕňa všetko, čo obsahuje slovo láska. Je to vzťah bez ilúzií a sebaklamu o tom druhom, kedy máme zložené ružové okuliare a vidíme nielen úžasného človeka, ale aj chyby ktoré má, a sme ochotní s nimi žiť počas ďalších x rokov. Určite by vo vzťahu nemal chýbať humor a nadhľad, ale v istých medziach- pozor na sarkrazmus iróniu a posmešky!
6.Hádky:
Kedysi dávno mi manžel povedal, že keď sa kvôli niečomu urazím, aby som hneď povedala, o čo sa jedná. Prečo? Muži majú iné myslenie a keď ženy povedia, že im nič nie je (napriek tomu, že sú viditeľne ofučané 🙂 ), tak to muži berú tak, že im skutočne nič nie je- a viac problém neriešia. Takže ženy: keď vás niečím partner nahnevá, povedzte mu to na rovinu. Naučte sa odpúšťať i povedať prepáč. Hlavne sa však rozprávajte!!! Nikto nevie, ako dlho sme tu na Zemi. Určite by vás trápilo, keby sa partnerovi niečo stalo (zoberiem to z tej najhoršej strany- napr. smrteľná nehoda) v čase, keď ste pohnevaní a už sa niekoľko dní nerozprávate. Ako by ste žili zvyšok života s vedomím, že ste mu nepovedali, ako ho milujete, a čo keď sa trápil kvôli tomu, čo sa medzi vami udialo? Nechcem si zastávať ani jedno pohlavie, pretože na oboch stranách sa nájdu chyby 🙂 . Avšak spoločne sa vždy dá nájsť riešenie. Samozrejme ale len vtedy, ak na tom riešení majú záujem obe strany. My s manželom sme obaja poriadne živly, preto sú aj naše hádky poriadne hlučné- ale krátke, a tým, že dokážeme dať všetko zo seba von, sa aj ihneď vyriešia. V podstate sme za päť minút pohádaní aj udobrení 😀
Niekedy je vzájomné nažívanie veľmi problematické, ale ak chceme byť spolu, tak urobíme pre to všetko, čo sa dá. Pokiaľ je však snaha jednostranná, ťažko predpokladať, ako to pôjde ďalej…
Podeľte sa o svoje skúsenosti so vzťahmi, ako riešite konflikty, hádky či ako vnímate vzťah muž- žena.
Ja mám pocit, že žijeme v dobe, keď sú všetky hodnoty akosi pomýlené. Sami sebe predkladáme ako dôležité to, čo nás vonkoncom neuspokojuje, skôr naopak, cítime sa potom ešte prázdnejšie, horšie. Aj vo vzťahoch. So všetkými bodmi súhlasím, hoci sa nie vždy ľahko zavádzajú do praxe 😉 No keď viem, čo chcem, snažím sa o to bojovať, nie? Lenže teraz je akoby pre všetkých ľahšie len si „užívať“, neviazať sa, nezaujímať sa o to, či svojím správaním, konaním niekomu ublížite, zlomíte srdce… Veď stredobodom som „JA“ a život je krátky, treba si ho užívať… Keď to s niekým nejde podľa mojich predstáv, tak odídem, nájdem dakoho iného… Načo sa snažiť o plnohodnotný vzťah? Alebo naopak – prečo hľadať a čakať na niekoho, s kým si budem skutočne rozumieť, budem s ním mať Vzťah, keď je toľko možností si len tak „vyhodiť z kopýtka“?
Pár rokov dozadu to bolo zase naopak – snažiť sa vzťah udržať za každú cenu, aj keď už nebolo čo lepiť… lebo „čo by povedali ostatní?“. Pripadá mi, že sa stále pohybujeme v začarovanom kruhu extrémov a (ne)úmyselných chýb. A keď niekde vyrukujem s názorom totožným s týmto článkom, som za „náročnú“!!! Potom si už len pripadám staromódna… A že so svojou túžbou po skutočných priateľoch a úprimnom plnohodnotnom vzťahu maximálne nezapadám do dnešnej doby 🙁
Boo bak,
je to tak! ťažko sa toto všetko zavádza do praxe, preto som zámerne uviedla tých našich 19 rokov (a ver, že to nebolo vždy ľahké!). ale keďže sme spolu od mojich 16 rokov, a teraz už viem, že je to moja duálna duša a napriek tomu, že ja som oheň (baran) a on voda (rak), tak to funguje! ale skutočne nejde len o mňa. nie som na prvom mieste JA a to, čo chcem ja. na prvom mieste je náš vzťah.
tá rozdielnosť a snaha nájsť niekoho, s kým si rozumieme pramení z rozdielnych duchovných úrovní. ale o tom asi napíšem článoček 😀
veď tak som to myslela 🙂 že teraz je všade pretláčané to „plytké“=užívať si a „ja som stredobodom vesmíru“, načo sa viazať a tak… 🙁 a keď chce niekto (napr. ja 😀 ) hľadať a poprípade aj nájsť to skutočné šťastie, čo dokáže naplniť a uspokojiťa dať ho aj tomu druhému, tak je za divného, náročného, komplikovaného, naivného a čo ja viem čo ešte :/ je to ako hľadať ihlu v stodole plnej sena. a ešte k tomu vedieť rozlíšiť skutočnú ihlu od sena, čo sa ako ihla tvári 😛 🙂
mm… posledným dvom vetám som neviem či správne porozumela… každopádne ďakujem za článok, aspoň viem, že niekto zdieľa podobný názor 😉
V mojom okolí viem o niekoľkých ženách, vrátane mňa, ktoré odmietajú rezignovať a vytrvalo hľadajú obojstranne napĺňajúci vzťah … je zaujímavé, že bez ohľadu na vek a vzdelanie týchto žien, si od okolia „vyslúžili“ spoločné pomenovanie = namyslené a náročné …
A pritom tí, ktorí im túto nálepku dali, sa vzájomne konzumujú vo svojich vzťahoch často bez lásky a iných, v článku uvedených hodnôt, a správajú sa k sebe navzájom viac ako veci než ako ľudia … a čím viac sa konzumujú, tým viac sú nenaplnení…
Čas je oproti Večnosti nič 🙂 a ja teda pokojne hľadám moju druhú časť – môj mužský protipól.
krásne a výstižne 🙂
ibaže… ja by som rada našla v tomto kúsku času, nie až dakde vo Večnosti 😉 hihi… tak aspoň skúšam snívať a veriť, aby som to pritiahla
boo bak,
aj ja snívam a mám aj živú fantáziu, takže to beriem tak, že všetky zákony Univerza pracujú v môj prospech 😉 v duchu hesla : ja neverím na zázraky – ja sa na zázraky spolieham 🙂
ja som ťažší kaliber – naozaj uverím až keď uvidím nejaký výsledok, aspoň náznak. dovtedy striedavo verím, pochybujem a spolieham sa na niečo 😉 hm.. ale myslím, že raz sa mi to už splnilo (aspoň z časti)… 🙂
Mariaaab
ja som s mojím drahým už 34 rokov a mám pocit,že sme si už prežili všetky možné stupne nášho vzťahu.Bolo aj veľké spoločné trápenie,ktoré sa týkalo detí, avšak nás nerozdelilo,ani nestmelilo,skór by som povedala,že nás naučilo vidieť aj to neviditeľné na tom druhom.Kedy je spokojný,kedy je šťastný,kedy nie.Zo začiatku vzťahu som aj ja robila tú chybu,že som sa snažila prerábať muža na svoj obraz 😀 .Samozrejme nefungovalo-chvalabohu.Ja som voda,mój muž je oheň a hádky u nás vyzerali tak,že za 5 minút do mna pichol,aby som vraj už vyfučala.Nauč
ila som sa robiť tie správne kompromisy,aj manžel toleruje,že nemáme spoločného koníčka,zato si ma vypočuje(ak príliš dlho nefilozofujem) a na oplátku ja jeho,aj ked som technický antitalent.
Hoci máme obaja slovník drevorubača,v živote som od manžela nepočula hrubú nadávku,ani mna nenapadlo ho nejak dehonestujúco osloviť.Pohádať sa dá aj inteligentne a s humorom.
Ďalšia dóležitá vec je,nezaťahujte do vzťahu priateľov.Otázky typu,čo by si robil , robila na mojom mieste,su absolútne nevhodné.Nik nie je a ani nebude na vašom mieste.Zásadne sa s priateľkami nebavím o radostiach a starostiach vo vzťahu.Pre mne sú to vysoko intímne veci a patria len nám dvom.Neskór som sa radšej už ani nevyjadrovala k tomu,ako dobre si rozumieme.Aj závisť dokáže urobiť svoje.Rozhodne si nenechajte od nikoho radiť,čo ako riešiť.
Prišla som na to,že lásku veľmi utužujú drobné radóstky pre toho druhého,v pravý čas vedieť pohladkať,pochváliť,či vyjadriť svoju účasť,ale hlavne vedieť načúvať.Ja mám skutočne krásne manželstvo a to sa už neoblizujeme každú chvíľu,aby sme si dokázali,že nám na sebe záleží.
Ani priveľa lásky však nie je to správne orechové.Moja priateľka je skutočná stíhačka.Tak dusila svojou láskou manžela,že by bola za neho aj dýchala.To,že ju neopustil je len dósledok príliš konzervatívnej výchovy,radšej trpí,ako by ju mal opustiť.Druhá priateľka je veľmi dominantná,presvedčená,že na chlapa treba bič,aby fungoval správne.Samé príkazy a zákazy ,tam chod,toto urob,chlap už má dva by-pasy.
Vzťah je veľmi jemnocitná záležitosť a tak ako odtlačky prstov,ani dva rovnaké vzťahy neexistujú,tak si tie naše pestujme ako raritu vo vesmíre.
Mariaab, veľmi krásny článoček, radosť čítať, ďakujem… 🙂
Mohla by si prosím ešte vysvetliť, čo znamená „duálna duša“? Ide o jednu dušu, ktorá je len „rozdelená“ na muža a ženu, keďže žijeme v duálnom svete?
Saltinka,
ďakujem ti za krásny príspevok!!!!
Sophie,
áno, duálne duše sú ako symbol jing-jang
Ďakujem 🙂
Mariaaab,
krasny clanok,naozaj presne o takom vztahu snivam…
Ja mam priatela uz 7 rokov,ano priatela hoci mame dve deti,myslim ze to hovori zavsetko. Ja som privelmi romanticka,naivna. On so styrmi jednotkami v datume narodenia,uzavraty a arogantny. Dalsia vec ja som lev on kozorozec, ja potrebujem lasku,nehu,pohladenie,pochopenie… On potrebuje moje peniaze (uz 7 rokov), televizor a ovladac v ruke, sport,stavkovanie a cigarety… Deti su mu napritaz, nepoznaju pohladenie,pochopenie,ani lasku z jeho strany,proste nic. Je ako ladova kryha,jediny koho miluje su rodicia… A mne srdce puka lebo ja tento vztah zlepujem uz 7 rokov,pretoze ho napriek vsetkemu lubim a dufam,ze raz budeme spolu stastni???… No vidite,zasa moja naivita…
Ahaaaaa,teraz urcite pride otazka preco je preboha snim??? Odpoved znie, Vy by ste mali odvahu dovalit sa k matke domov,ktora je na invalidnom dochodku s vyse polmilionovym dlhom na krku,ktory Vam urobil drahy??? Ja nato nemam srdce. Rodicia by trpeli,nezasluzia si to. Nemozu zato,ze moj drahy je vyse 5 a pol roka nezamestnany a vsetko taham ja…
Ahoj Mirka,
zopár podnetov na zamyslenie sa:
1. si omnoho silnejšia a múdrejšia, ako si o sebe myslíš
2. každá, aj tá zdanlivo neriešiteľná situácia, ako je tá tvoja, má riešenie
Často, keď sa ocitneme v situácii, ktorá je pre nás ťažká, sme do nej tak ponorení, že ju berieme ako niečo stále a nemenné, ako niečo, čo je neriešiteľné. Nedokážeme sa pozrieť na to z nadhľadu a uvidieť riešenie, ktoré tu je, len my sme slepí. Naopak, svojimi myšlienkami a pocitmi si neustále len potvrdzujeme to, čo máme. Pretože podobné priťahuje podobné. Náš svet je taký, akí sme my. Často sa snažíme niečo riešiť, ale často to tým našim snažením len zhoršujeme.
Takže moja rada pre teba: Skús sa od tej tvojej situácie odpútať. Skús to všetko, čo ťa v tejto situácii trápi, odovzdať hore. Zameraj sa na niečo krásne a príjemné, a začni si všímať svoje myšlienky, nápady alebo znamenia, ktoré isto prídu.
Každý, aj ty, si zaslúži byť šťastný. Držím ti palce, zvládneš to!!! 🙂
Mirka,
Sophie ti to krásne napísala!
naviac – už ti začali prichádzať ponuky na riešenie finančnej situácie ( už sme spolu o tom hovorili). teraz je na tebe, či budeš mať odvahu to všetko vziať pevne do rúk a začať problémy riešiť. vedz, že ty si tá silnejšia vo vzťahu, si LEV, tak sa bi za to, čo chceš!!! veci sú už v pohybe, späť sa nepozeraj, zbytočne by ťa to oberalo o energiu! strach pošli od seba čo najskôr preč, aby ťa neoberal o ďalšie šance a príležitosti ku zmene.
Sophie,
dakujem za krasne slova,velmi som ich potrebovala 🙂
Naozaj,este raz Ti dakujem,kazde povzbudenie mi pomoze posunut sa o kusocek vpred,dakujem este raz zo srdiecka 🙂
Mariaaab,
tiez sa Ti chcem podakovat za tvoju pomoc a rady…
Velmi si Ta vazim a tvoje rady si beriem k srdiecku,casto rozmyslam nad tvojimi slovami a preto som rozhodnuta bojovat o lepsi zivot,lebo viem,ze moje deti a ja si zasluzime byt milovane…
Co sa tyka toho strachu, snazim sa snim bojovat len on potvora sa velmi rad vracia… Ved pockaj ja ho vytaham za usiska a poslem ho prec,verim,ze ked ho nebudem pocuvat,nakoniec sa potvora jedna vzda 🙂 🙂 🙂