Krásny slnečný deň priatelia 🙂
Nenapíšem viac básni
Kto ste, dáma s úsmevom divy,
keď moja duša za vami sa otočila?
Aj vám sa napätím triasli oči,
nielen ja som bol dychtivo divý.
Neklamte teda anjelov telom,
veď si ma večer tisnete k prsiam,
skladáte hlavu na hruď moju,
bez výstrelu niet ozveny
vo vesmíre celom.
Mlčte! Nevravte,
že sa pod viečkami vášnivo nemilujeme,
potajme nelíhame na spoločné pery,
nekĺžeme i pohľadom v sebe,
ešte sme sa nedotli a už sme neverní.
Kto ste a kde ste bola doteraz,
veď stal sa zo mňa blázon,
keď najkrajšiu lásku sveta
s vami potajme prežívam.
Šialene do sna ma budíte,
mĺkva kráska, neznáma.
Niet inej ženy pre mňa,
v skutočnosti dokonalo poznám vás,
pre moju dušu nemôžete
byť viac známa.
Preto nenapíšem vám ďalšie básne,
nedotknem sa končekmi prstov túžby horúcej,
prestanem dýchať z božských kriviek,
nech to nehorí, nezhorí, nikoho viacej nebolí.
Jediné, čo prežiť má
a prežije,
je sen.
Pssst…
Ticho…
Je farebne nádherný,
nedá sa chytiť…
je ako tieň.
Keď človek otočí sa,
už ho niet.
Tak ako vy, dáma
s úsmevom divy…
