Toto poznanie je staré ako my ľudia.
A neochota priznať si, že je to tak, že často zostávame bez odpovedí, je rovnako stará. Keby som vedela, že na všetky moje otázky existuje odpoveď, keby som vedela, že všetko, čo sa mi deje, aj keď tomu nerozumiem, má svoj dôvod, má zmysel, potom by bol život hladký. To je vysoká požiadavka človeka, ktorý hľadá odpovede, dôvody, ospravedlnenia toho, čo je. Je ťažké prijať, že niekedy zostávame bez odpovedí, že všetky otázky o dôvodoch neprinášajú svetlo do temnoty našich myšlienok.
Bolelo by poníženie a bolesť menej, keby sme vedeli prečo? Bolí to menej, že sme neboli milovaní ako deti, ak by sme vedeli, prečo sme nemohli byť milovaní? Tvrdím, že nie. Naše ego by bolo spokojné, pretože by sa už necítilo také bezmocné. Bolo by spokojné, pretože by sa mohlo oklamať ilúziou o moci poznania. Mohlo by si naďalej namýšľať, že má kontrolu, pretože strata kontroly vyvoláva strach a tomu sa chce za každú cenu vyhnúť. Pretože strach nás robí bezmocnými a malými a pripomína nám, že nemáme vládu a všemohúcnosť nad vecami, životom a sebou samými. Tento pocit by sa však nezmenil, pretože by vedel prečo. Pocity nás tvoria viac ako čokoľvek iné.
Človek, ktorý v určitom okamihu vie, čo ho trápi, odkiaľ pochádzajú jeho neužitočné myšlienky a činy, sa spočiatku lepšie chápe, ale jeho pocity sa vďaka poznaniu dôvodov výrazne nezmenia. A zmena je možná len prostredníctvom pocitov. Naše myšlienky určite ovplyvňujú naše pocity, ale každý, kto sa niekedy pokúšal ovládať svoje myšlienky, aby mal lepšie pocity, vie, aké je to nekonečne ťažké. Môžeme roky s tým „pracovať“ a klamať si, že len my máme moc nad svojimi myšlienkami a sme zodpovední za všetko, čo sa nám v živote stane, a potom sa stane niečo zlé a je koniec s ovládaním myšlienok, cítime bolesť, hnev a smútok. Mám to pod kontrolou…zmizne.
Sme emocionálne bytosti. Rodíme sa s pocitmi a nie s myšlienkami. Ako bábätká kričíme, keď sme hladní, a nemyslíme na to, že sme hladní. Voláme po pozornosti a nemyslíme na to, že chcem pozornosť. Len na zamyslenie…Iste je užitočné vedieť, prečo sú veci také, aké sú, ale rovnako dôležité je vedieť, že to, prečo sú, je na začiatku zbytočné..“
Pokiaľ musíme najprv reagovať na fakty života, vždy sa stretávame s nedokončenými faktami“,
citát od
Viktor Frankl
My ľudia vytvárame konštrukcie, aby sme sa mohli niečoho držať, to je hlboko ľudské a má to zmysel, pretože kam by sme sa dostali, keby sme sa nemohli ničoho držať? Dostali by sme sa tam, kam sa napokon dostal Frankl: „Stojíme pred nedokončenými faktami…“A potom by sme sa konečne dostali k tomu, že by sme mohli povedať: Áno, je to tak. Je to tak, ako to je. Neexistujú odpovede na všetko, pretože existujú skutočnosti, ktoré sú nedokončené, ktoré nie sú vysvetliteľné a pre nás nepochopiteľné. To mám na mysli, keď hovorím: „Uznávam, že neexistujú odpovede na všetko.“ Áno, súvisí to s pokorou. Jedno z najťažších cvičení pre nás, ktorí chceme mať odpovede na všetko, alebo sme dokonca natoľko opovážliví, že si myslíme, že ich máme. „Som ohromená sám sebou, sklamaná, potešená. Som zarmútená, deprimovaná, nadšená. ÁNO, všetko toto som a nedokážem to všetko ani zhrnúť. Nedokážem určiť konkrétnu hodnotu alebo nehodnotu, nemám o sebe a svojom živote žiadny úsudok. Ničím si nie som celkom istá. Nemám žiadne definitívne presvedčenie – vlastne o ničom. Viem len, že som sa narodila….Ava Fleur
