Toto je veľmi zaujímavý úryvok, veľmi odvážny… ale stojí za zamyslenie sa- čo sa deje v našich vzťahoch, vo vzťahoch našich priateľov/známych…aké sú naše/ ich manželstvá?
Dovolte světu, aby se skládal ze samých individualit, a kdekoli vykvete spontánně láska, tam ji opěvujte, tančete, prožívejte; nevytvářejte z ní okovy. Nesnažte se nikoho držet v otroctví a nedopusťte, aby někdo zotročoval vás. Svět sestávající ze samých svobodných jedinců bude skutečně svobodný.
Já nechci, aby existovala rodina, nechci aby existovaly národy- nechci aby byl svět rozdělený. Chctěl bych, aby se svět skládal ze svobodných jednotlivců, kteří žijí v lásce, v míru, v hravosti, bez toho, aby zavrhovali potěšení, báli se pekla a toužili po odměne v nebi- protože ráj se dá stvořit tu na Zemi. Máme k tomu veškeré předpoklady, ale nevyužíváme je. Naopak. Vytváříme všemožné překážky, aby se Země rájem nestala.
Já nejsem proti lásce. Jsem pro lásku; proto jsem proti vztahům a proti manželství. Je možné, že dva lidé prožijí celý život spolu. Nikdo neříká, že se musejí rozejít, ale takové soužití je možné jen z lásky, bez zasahování a nároků na osobitost toho druhého, na jeho vlastní duši. To je lidská důstojnost. 
Mluvím však o lásce jako o duchovním, ne biologickém fenoménu. Biologie není láska, je to žádost. Biologie má zájem na přetrvávání druhu; idea lásky je její úplatek.
Láska je autentická jen tehdy, poskytuje-li svobodu.
To by mělo být jejím kritériem.
Život se ženou, kterou nemilujete nebo život s mužem, kterého nemilujete, společný život kvůli zabezpečení, jistotě, finanční podpoře, společný život z jakéhokoli jiného důvodu kromě lásky není nic jiného než prostituce. Manželství samo je prostituce. Když věřím své lásce, proč bych se měl ženit? Pravým důvodem k manželství je nedůvěra. Co je založeno na nedůvěre, nemůže lásku prohloubit. Může ji jenom zničit.
Milujte a pamatujte si: všechno pravé, skutečné, se neustále mění. Byla vám vnucena nesprávná představa, že pravá láska trvá věčně. Ani růže nekvete věčně. Každá lidská bytost musí jednou zemřít.
Existence je neustálá proměna. Ale ona představa, myšlenka, že láska musí být trvalá, je-li opravdová… když tedy jednoho dne odvadne, přirozeně z toho vyvodíte, že nebyla pravá.
Chtěl bych, aby ste si uvědomili: láska přišla zničehonic, není to vaše zásluha; přišla jako dar přírody. Nebyli byste ji přijali, kdybyste měli strach, že jednoho dne zase odejde. Jak láska přichází, tak i odchází.
Vy se ale nemáte čeho bát, protože když jeden květ uvadá, rozkvétají další. Květiny budou vždycky kvést, tak proč lpět na jednom jediném květu? Jink se vám může stát, že zjistíte, že je ten květ mrtvý. Taková je realita: lidé lpí na mrtvé lásce, která byla kdysi živá. Teď už z ní zbývají jenom vzpomínky a bolest; a vy jste k ní připoutáni jen ze slušnosti a kvůli zákonům.
prevzaté z knihy: Osho- Život, láska, smích
áno, sloboda a láska sú neoddeliteľné 🙂
Erika,
asi si úplne nepochopila, čo tým chcel Osho povedať.
a budem ti oponovať- poznám x ľudí, ktorí nežijú v manželstve a realizujú sa nielen ako duchovní ľudia, ale aj ako rodičia. manželstvo skutočne nie je pre to podmienkou! naopak, ak jeden z manželov druhého príliš „dusí“, ten druhý sa realizovať nemôže- aj to poznám z x prípadov.
Dakujem,zas mi niekto z duse hovori,nepoznam tohto mudrca,ale jeho slova su mudre,klobuk dole, poklona,pane….
Predstavte si svet,kde by ludia zili spolu v priatelstve,navzajom by si nezistne pomahali,kde by nevladol strach,ze musim sa urvat a nazhromazdit pre seba a svoju rodinu co najviac,aby som sa mal co najlepsie,zabezpecil sa ,ved kto iny sa o mna postara……..
Strach je casto dovod,preco su ludia spolu,nie laska,a ludia su spolu ako spolubyvajuci,ktori si uz davno nemaju co povedat,ba naopak,lezu si na nervy.
Co ta este na svojej zene po 20 rokoch drazdi ? Kazde slovo…….smutne,ale ake bezne
Ved aj manzelska obrucka symbolizuje okovy…….
Predstavujem si ako raz za sebou zavriem dvere a odchadzam,na tvari usmev, volne dycham,(po astme ani znamky 🙂 ) ……….a ten moj somar len bezmocne prizera…koho bude teraz buzerovat a otravovat nekonecnymi otazkami typu „kde je xyz?“ ( za xyz dosadit nieco bezvyznamne ako otvarak,ovladac, obed atd…) A tie kvety si moze strcit viete kam…………
Ahoj maria,
a ja som napísala, že manželstvo je podmienkou?
…. napísala si, že sa najlepšie realizuje v manželstve….
Prepáč,
mala som na mysli fungujúce manželstvo. Mám tým na mysli, že aj celý systém je orientovaný na rodinu t.j. otec, mama a deti. Je to odskúšané históriou.
Ten článok mi trochu zaváňa anarchiou. Ja nie som proti rozvodu – ja sama som rozvedená.
Mne zomrel otec, ked som mala 10. A pamätám si, že mi bolo ľúto, ked som videla komplet a spokojnú rodinu.Preto som sa snažila „udržať“ rodinu čo najdlhšie. Keď už aj deti „pocítia“ nesúlad rodičov, tak už nie je nad čím váhať.
Komentárom som chcela naznačiť, že „manželstvo“ nie je na vine – problémom je prístup jednotlivcov – neúprimnosť a málo zodpovednosti.
ˇAno, keby sme boli ideálni – všetko by bolo krásne …
Osho zabudol, že svet je dravý a zákony vesmíru neúprosné 😀 ..duša je tu preto, lebo chce jesť …dostala chuť na jablko 😀 a len podľa poriadku dosiahnete majstrovstvo života ..lebo poriadok, je zákonom vesmíru a svetla ..Osho rozdelil lásku ..ale láska je aspekt kruhu zo strachom ..na základe lásky a strachu vzniká nový život 😀
hm… 😕 Jak by človek vedel, čo je preňho dobré? 😀
Osho je muž ..a muži sú promiskuitný ..je to prirodzené z hľadiska biologického života ..ale zabúda na choroby z promiskuitného párenia . 😀 😛 U žien vzniká promiskuita z
nedostatku lásky a u mužov z nedostatku strachu 😀
Všimli ste si, že najväčšia promiskuita ja v bohatých krajinách, zo silným sociálnym zázemím? 😀 A že, sa tam stále rodí menej detí ? 😀 Keby sme vypli elektriku na týždeň, tak budúci rok, nás bude asi dvojnásobok hi hi hi 😀 Hm je zaujímavé, ako vás nebezpečenstvo zbližuje
a koľko lásky sa zrazu medzi ohrozenými nájde 😀
promiskuitne zeny-ano,velky nedostatok lasky uz od detstva-nasledne znizene sebavedomie a sebahodnotanie,nevazenie si samej seba,hlad po laske,ale neuspokojenie. Muzi- mam sa ako prasa v zite a preto konzumujem vsetko,vratane zien(alebo aj muzov?) co mi prinesie chvilkove potesenie,prazdnota v dusi je coraz vacsia,potrebuje coraz vacsie stimuly- drogy,….
Najdolezitejsie je,ako chapeme lasku. Ak som spravne pochopila Osha,laska,ktora neberie viac,ako dava, neobmedzuje druheho,chce ho urobit stastnym,nesputat ho tak,ze nemoze ani dychat.
Ako pisala Luis Hayova milovanie ako priatelsky akt-dost som nad tym premyslala. Byt s niekym,lebo s nim chces byt,lebo sa s tym druhym citis dobre,lepsie ako ked si sam. obohacuje ta tym,aky je….
Viem,aka je realita a mam tusenie,ze Osho to pisal uz velmi davno, ale tak nejak si predstavujem to o com sa teraz tolko pise-akoze ma prist doba,ked si ludia budu pomahat,tolko proroctiev o tom pise,ale nic konkretne.
A predsa myslim,ze uz sa takto na Zemi zilo v davnych dobach,ked bol vymenny obchod,neboli peniaze- kazdy robil to co najlepsie vedel a dostal za to to,co potreboval.
Ale odbocila som. Je pravda,je to velky pokrok v duchovnom vyvoji,ked da clovek slobodu nielen sebe,ale aj druhym -detom,partnerovi.Poucne do buducna vidiet to zo strany toho,kto je obmedzovany urcite ta lekcia ma dovod.
A co je obmedzovanie- zit bez lasky, bez pochopenia,bez spoluprace,ked sa clovek len snazi nejako sa prisposobit tomu,cu ten druhy vymyslel a postavil ho pred hotovu vec. A kazdy den si hovorit-preco to vlastne znasam? Pozri vyssie-deti,financie………Osho trafil klinec po hlavicke. ved uz by som davno odisla,keby som mohla a to je ta nesloboda………….preto dokonale chapem ten clanok
Skúste si to prečítať ešte raz …
Mluvím však o lásce jako o duchovním, ne biologickém fenoménu. Biologie není láska, je to žádost. Biologie má zájem na přetrvávání druhu; idea lásky je její úplatek.
Neviem, ale myslím, že ste nepochopili … Osho vôbec nehovorí o sexe a promiskuite, hovorí o láske, o duchovnej láske a to je niečo iné než sex, prečo si hneď všetci spájate lásku so sexom? Sú to dve rozdielne veci. Keď zažijete naozaj veľkú lásku, sex nie je dôležitý, nie je cieľom, je len akýmsi stupienkom na ceste ďalej … ťažko o tom hovoriť, treba to zažiť a potom pochopíte. Srdcu nerozkážete kedy a do koho sa má zaľúbiť, to dokáže len myseľ, ale potom to už nie je láska, je to … vypočítavosť … budem ťa mať rád preto, že od teba niečo chcem, chcem, chcem … a najčastejšie sú to sex, peniaze a moc. Srdce túži poznať veľkú lásku, túži milovať a byť milované, túži sa stratiť a rozplynúť v láske, túži byť láskou, ale to musíte žiť v srdci, nie v mysli, pretože srdce nepozná žiadnu logiku, neriadi sa svetskými zákonmi, nepozná žiadne obmedzenia, žiadne hranice, toto je dobré a toto už nie, veď čo by na to povedali moji susedia, priatelia … a tak sú pomaly všteci ľudia časom nešťastní ( česť výnimkám, ktorí si svoju lásku vedia udržať ), pretože túžia po láske, ale zároveň sa boja žiť, žiť skutočne naozaj, tu a teraz, riadiť sa svojim srdcom, svojimi pocitmi, byť naozaj slobodní … Túžime po raji, ale čakáme, že ho pre nás stvorí niekto iný, čakáme na spasiteľa, ktorý nás urobí šťastným … ten raj máme však celkom blízko, je v nás, je v našom srdci a záleží len na nás, čomu dáme prednosť, láske, slobode alebo pocitom viny, pretvárke. Vždy máme možnosť slobodnej voľby ako sa rozhodneme … je len na nás čomu dáme prednosť, srdcu alebo mysli …
Miro,
PRESNE!!! toto je ono!
Debora,
súhlasím… niet čo dodať!
i keď v tom všetkom výnimky potvrdzujú pravidlo, je ich ako šafránu!
Miro,ano,aj som pisala o laske,nie o sexe.
Cikitet pisal o sexe. Ak som spravne pochopila,ma asi predstavu,ze ludia slobodni= promiskuitni ,zjednodusene.
Nekritizujem,len asi nezazil detstvo bez lasky, manzelstvo bez lasky.
Doporucujem knihu Doreen Virtue Zbavte sa kil bolesti, velmi dobre rozobrane, jej skusenost je aj moja- manzel sa najprv tvari ako dobrak od kosti,ale v skutocnosti je chladny a ma pocit menejcennosti,takze potrebuje zhadzovat svoju manzelku,systematicky kazdodennou kritikou znizuje jej sebavodomie,sebahodnotu,kvapky jedu kazdy den,nakoniec mu uveri ze bez neho je nic,nic poriadne nevie a nic nedokaze. Ako je pisane,bojujem s tym pozitivnymi afirmaciami,vizualizaciou a tiez cvicenim.
Ako som pisala,verim,ze predtym ludia zili v laske,ucte a slobode a dodnes niektore indianske kmene,alebo tiez povodny australs. aborigene takto ziju,spolocnost,kde nie je sutazenie,ale starostlivost o clenov kmena. poznaju mnoho prirodnych lieciv,o akych sa nam ani nesniva,okrem ineho aj prirodnu antikoncepciu-zuju koru isteho stromu- takze potomkovia neprichadzaju neplanovane,pocetnost skupiny je regulovana podla potreby, aby sa vsetci uzivili- tak je to doteraz aj v Tibete.
Doporucujem vrelo knihu marlo morganova: Posolstvo od protinozcov,presne sa tam pise o takomto spolocenstve.
Dakujem,len syn mi dycha na krk,musim ist,este sa ozvem 🙂
Lenže aj veľmi dávno boli choroby z promiskuity a nevedeli ako zabrániť týmto problémom, včetne žiarlivosti 😀 a súbojom o vplyv na nový životný cyklus. 😕 Dalo by sa pochopiť, že tento stupeň vývoja priniesol manželstvo ..ale sú „Mormoni“ s voľnejším prístupom k sexu a láske, na základe spoločného majetku 😀 a spoločných žien ..ale ja vravím, že vlastniť živé je bláznovstvo ..vlastniť môžete veci, aj to len na používanie …milovať živé je múdre ale milovať veci je bláznovstvo 😀 A keď bol výmenný obchod ..to tiež nebolo bohvie čo, „vymenil som ženu za stádo oviec“ 😀 😛 hi hi hi ..neviem, či by sa také niečo páčilo 😀
Dostal som podojiť ovcu ..dojí sa zo zadu ..šlapla mi do hrnca a tak som jej tú nohu priviazal o kolík. Potom mi šlapla druhou nohou do hrnca a tak som aj tú uviazal…
napokon mi začala chvostom do tváre plieskať…ale už nebol špagát..vytiahol som remeň z gatí a že to uviažem hore o bránku..lenže mi spadli gate 😀 no a v tom prišla manželka…niektoré veci proste nevysvetlíš 😆
Já nejsem proti lásce. Jsem pro lásku; proto jsem proti vztahům a proti manželství.
A toto je o čom? 😀
zaujímavé, pomilovať a nechať tak hi hi hi 😀
Život se ženou, kterou nemilujete nebo život s mužem, kterého nemilujete, společný život kvůli zabezpečení, jistotě, finanční podpoře, společný život z jakéhokoli jiného důvodu kromě lásky není nic jiného než prostituce. Manželství samo je prostituce. Když věřím své lásce, proč bych se měl ženit? Pravým důvodem k manželství je nedůvěra. Co je založeno na nedůvěre, nemůže lásku prohloubit. Může ji jenom zničit.
a toto je o čom 😀 vysvetli mi to 😀
čím chce prehĺbiť lásku 😀 nechcem byť sprostý ale jemne povedané asi peknou búrlivou nocou hi hi hi 😀
Mám jednu zásadnú otázku…vytvára láska vzťahy, alebo nevytvára vzťahy ..ak láska vytvára vzťahy a niekto je proti vzťahom, tak je aj proti láske…a vytvára strach vzťahy, alebo nevytvára vzťahy, ak strach vytvára vzťahy a niekto je proti vzťahom je aj proti strachu …hi hi hi 😀 Obe polarity vytvárajú aj vzťahy a ak tie vzťahy nebudú, nebudete ani vy samotný, lebo všetok život je na vzťahu polarity jednej veličiny kruhu…lásky a strachu ..takže o čom tu je vlastne reč. Možno o rovnováhe a vyvážení vzťahov…bez strachu, by vás tu niečo zožralo 😀 a bez lásky tiež 😀 by vás, niekto zožral 😀 Sprosto a jednoducho by bez strachu,lásky a vzťahu medzi nimi, táto realita neexistovala … .prosto by neexistoval život 😀
a pokiaľ túto rovnováhu naruším.. tak prichádza koniec 😀
Vďaka Čikitet,
tak dobre som sa už dávno nenasmiala …
Som prekvapena, Cikitet, tvojimi reakciami, ale kazdy sa prezentuje sam a ma na to pravo
uz len par poznamok: Cistemu je vsetko ciste,Spinavec vidi vsade spinu-podobne sa pritahuje.
A vtaka poznas po peri,cloveka po reci.
Clovek,ktory miluje,nemusi s druhym nutne vytvorit vztah,moze ho nechat ist………Kto ma tu silu milovat a nechat ist ????
A preto dakujem za vsetku bolest,zivot je dobra skola,skolne je sice privysoke,ale to co ma clovek prezite,pochopene,mu nikto nevezme,len to ostane vecne v dusi
stopovanie? samanska technika? Neovladam.Neviem,ake dohody so sebou.Urcite korene v detstve.
Chapem,ze treba odstranit negativne programy z detstva. Ak mozes nieco konkretnejsie,po lopate,sem s tym,chcem na sebe pracovat. A dakujem
Ahoj Erika, tu je odpoveď na tvoju otázku.
Zažil som lásku, akú som dovtedy nezažil. Niečo úžasné a krásne. Niečo, čo sa nedá slovami opísať. Bol som nesmierne šťastný. Bolo to obdobie, keď som nechodil nohami po zemi, ale vznášal sa na krídlach lásky, šťastia a radosti zo života. Konečne som žil svoj sen … byť šťastný… Bol to pre mňa raj na Zemi. Netúžil som už po ničom. Len byť spolu so svojou láskou, stačilo len byť, stačilo len mlčať a aj v tom tichu bolo povedané všetko, stačilo len objatie, pohladenie, dotyk končekmi prstov aby som cítil lásku v každej bunke tela, to jemné chvenie, tú nádhernú energiu … neexistovalo už nič, len láska …. Boli sme od seba vzdialený viac ako 400km, ale cez maily sme si boli nesmierne blízky. Tešili sme sa na každé stretnutie, bolo ich málo a niektoré len veľmi krátke … Obaja zaneprázdnený prácou, žijúci svojimi starosťami každodenného života, ale nesmierne šťastní… Vedeli sme, že náš vzťah nemá logiku, nemá budúcnosť ani minulosť, existoval len v prítomnosti, len tu a teraz, keď sme boli spolu alebo keď sme si písali a preto bol možno taký krásny. Nekonečné vyznania cez mail a neutíchajúca nádej, že sa opäť stretneme. Na lásku niekedy slová nestačia, sú len zlomkom toho čo cíti srdce … možno ….
„Netúžim byť Bohom, aby som miloval celý svet, dnes túžim byť obyčajným človekom, aby som mohol milovať teba.“ Tieto slová som chcel vytesať do skaly, aby každý vedel, čo som cítil …. „ Navždy si ich vytesal do môjho srdca, zmenil si ma, zmenil si môj život …“
Po piatich mesiacoch to skončilo, nie preto, že by naša láska bola menšia, naopak, tá stále rástla, nie preto, že by sme si navzájom ublížili, ale … bola vydatá, jej manžel si prečítal naše maily, potrebovala sa rozhodnúť, rozhodla sa tak, akoby sa rozhodol asi každý z nás, ovplyvnená výchovou, spoločnosťou, pocitom viny, že robí niečo zlé, rozhodla sa obetovať všetko prečo sa oplatí žiť, rozhodla sa obetovať svoju lásku, sny, túžby, rozhodla sa pre vzťah, ktorý má budúcnosť. Rešpektujem jej rozhodnutie a zmieril som sa s tým, aj keď bolesť a smútok ešte ostali. Z dvoch najšťastnejších ľudí na svete sa stali dvaja najsmutnejší … akoby na nebi zhasli dve hviezdy, akoby deň vystriedala noc, vesmír sa zmenil …
Ešte nenastal čas, aby ľudia počúvali svoje srdcia, pretože spoločnosť by ich nepochopila, vzdialený nesmiernou diaľkou od seba, obaja žijúci vo viac ako desaťročných manželských vzťahoch, potrebujeme mať niekde domov, potrebujeme svoju prácu, potrebujeme prežiť v tomto materiálnom svete a v tom nám pomáha naša myseľ … nedá sa len tak odísť za svojimi snami ani keď sú neskutočne krásne …
Neexistuje hodina,
aby som na teba nemyslel.
Neexistuje minúta,
aby som si na teba nespomenul.
Čas vraj zahojí všetku bolesť a smútok.
Neexistuje sekunda …
Neexistuje čas …
debi,
stopovanie je toltécka technika, kedy si kladieš otázky a vnáraš sa stále hlbšie ku koreňu problému. Pri rekapitulácii môžeš znova citovo prežiť situáciu, vďaka čomu sa ti uvoľnia energetické väzby a oslobodíš sa od toho, čo ťa trápilo. Napríklad:
Anička má celý život rôzne vzťahy, v ktorých mužovi dá všetko, čo chce, iba preto, aby ju mal rád. Robí aj to, čo nechce iba preto, lebo to chcú oni. Začne skúmať, prečo to robí a zistí, že to korení v detstve. Jej nedostatočná sebaláska a sebahodnota urobili svoje tým, že si sama ubližovala (vlastne, že si nechala od mužov robiť so sebou, čo chceli). Zistí, že na ňu matka často v detstve kričala a ona si myslela, že to preto, že ju nemá rada. Tak si uzatvorila dohodu, že bude robiť všetko presne tak, ako to od nej matka vyžaduje. Lenže táto dohoda sa neskôr uplatnila aj na všetky jej vzťahy a Anička prišla na to, že si len chcela vynahradiť a doplniť matkinu lásku a vo všetkých vzťahoch jej nastupuje dohoda „urobím všetko, čo chceš, len aby si ma mal rád“.
Rekapituluje ďalej.
Zistí, že jej matka ju veľmi milovala a to, že na ňu kričala nemalo s ňou nič spoločné. Proste jej stlačila gombík, niečo uvolnila a keďže bola nablízko, dostala ona. Teraz Anička plače ako malé dieťa od šťastia, že ju matka naozaj stále veľmi ľúbila a prichádza na to, že všetky jej vzťahy, kedy mužom vyhovovala súvisia práve s jej matkou, pri ktorej vytvorila dohodu „urobím všetko,aby si ma mala rada“. A to aj na úkor seba samej a svojich potrieb, svojho šťastia. Anička teda prišla na svoje dohody v tejto oblasti, na svoje správanie v takýchto situáciách a tým, že na to prišla a znovu to prežila, sa jej to uvoľnilo a cíti sa oveľa slobodnejšie, pretože objavila dohodu, ktorá nevedomky ovplyvňovala celý jej život. Teraz si vytvorí novú, pozitívnu dohodu a už jej žiadna myšlienka na jej vzťahy vôbec neubližuje, pretože vie, prečo sa veci stali tak, ako sa stali. Ale už sa viac nestane, že sa nechá využívať a bude robiť to, čo chcú iný. Uvedomila si svoju hodnotu a vie, že má právo povedať nie. A podľa toho aj koná. Už viac nie je obeť…
Tak v krátkosti asi takto 😀
😀 Láska nevytvára žiadne vzťahy a žiadny strach … v tom je ten vtip … láska je dar … od Lásky pre nás z lásky … láska nepúta, .. nikdy, … ničím, … láska chce iba žiť v láske, … ale s nami všetkými, nie jedným jediným … ak by sme totiž na vývoj nepotrebovali viac ako jednu osobu, minimálne tento blog neexist, … 😀
ale? ak toho jedného jediného nájdem, nedovolím si ublížiť mu, nijako, lebo by som pomaly zabijala aj seba, … pohoršovať inú čiastočku otca, kvôli papieru? či krúžku, alebo zlatej retiazke? 😕 … hm, … no ak ale nemôžem dať partnerovi v manželstve to, na čo ma sväté právo, … nemôžem dať obyčajné pohladenie, lebo mi nepríšti zo srdca? … nemôžem dať viac ako len priateľstvo? … a napriek tomu v tom zotrvám, … je to prostitúcia najvyššieho razenia …
debora
Clovek,ktory miluje,nemusi s druhym nutne vytvorit vztah,moze ho nechat ist………Kto ma tu silu milovat a nechat ist ????
.. prepáč mi to prosím, ale ako si myslela toto? znie to dosť protichodne … 😕
Ahoj Erika,
ja som o tom tiež pochyboval, bol som predtým celkom iný, avšak tento vzťah ma úplne zmenil, stal som sa iným človekom, strhol zo mňa všetky masky, už sa nebojím ukázať svetu svoju vlastnú tvár, svoje city, svoje šťastie ale aj svoju bolesť. Kašlem na to, či sa niekomu zapáčim alebo nie a čo si iní o mne budú myslieť, je to ich vec.
A keď som to dokázal ja, myslím že to môže dokázať každý, je to v nás a nezáleží na tom či sme muž alebo žena. A preto som presvedčený o Oshových slovách, že nezáleží ani na tom či sme manželia ( manželstvo sú len hranice, klietka v ktorej sa cítime bezpečne, ale ktorá nás obmedzuje ), záleží len na tom, či dokážeme niekoho skutočne milovať.
Ale ak nám naša myseľ a výchova stanoví tieto hranice a my sa budeme cítiť vinní ak sa zamilujeme do niekoho iného ako do svojho manžela alebo manželky, tak nikdy nebudeme šťastný. Život je neustála zmena. Tak o tom píše aj na konci Osho :
Milujte a pamatujte si: všechno pravé, skutečné, se neustále mění. Byla vám vnucena nesprávná představa, že pravá láska trvá věčně. Ani růže nekvete věčně.
Chtěl bych, aby ste si uvědomili: láska přišla zničehonic, není to vaše zásluha; přišla jako dar přírody. Nebyli byste ji přijali, kdybyste měli strach, že jednoho dne zase odejde. Jak láska přichází, tak i odchází.
Vy se ale nemáte čeho bát, protože když jeden květ uvadá, rozkvétají další. Květiny budou vždycky kvést, tak proč lpět na jednom jediném květu? Jink se vám může stát, že zjistíte, že je ten květ mrtvý. Taková je realita: lidé lpí na mrtvé lásce, která byla kdysi živá. Teď už z ní zbývají jenom vzpomínky a bolest; a vy jste k ní připoutáni jen ze slušnosti a kvůli zákonům.
Oshove slová idú do hĺbky. Všetko to zhrnul do posledných viet. A preto o jeho slovách nepochybujem. Je v nich obrovská múdrosť, len mi ju niekedy ešte nechápeme alebo nevieme prijať. Ale niektoré veci treba čítať srdcom a nehľadať v tom žiadnu logiku. Pravda nepozná logiku, jednoducho je, tak ako láska … len kulisy a ľudia sa pri nich menia …
Ja som šťastný, zažil som pravú, skutočnú lásku … je jej dosť pre všetkých, ja viem, že sa môžem zaľúbiť do kohohokoľvek a kedykoľvek, ale čo vy? Hľadáte si len tých bez záväzkov? Ale tých nie je až tak veľa a keď máte po 40-siatke, tak už možno ani nikoho vo svojom veku nenájdete. Alebo keď ste už v manželstve, tak ste si okolo srdca postavili stenu a zakázali ste si kohokoľvek iného ako svojho manžela alebo manželku milovať? Nie je to smutné? Myslím si, že len toľko chcel Osho povedať, aby ste nemali strach žiť, žiť srdcom, tak ako ste o tom v mladosti snívali, byť šťastní, byť slobodní a milovať celý svet … a svet sú aj všetci ľudia, nielen váš manžel alebo manželka …
Miro, úplne s tebou súhlasím.
Ide ale o uvedomenie si …
Preto som cítila potrebu v prvom komentári oponovať …
Ten, kto precíti lásku ako ty – nepotrebuje od nikoho odobrenie.
Myslíš si, že ona to vníma rovnako?
Prečo jej nepomôžeš? Niekedy nie je ohľaduplnosť na správnom mieste – ak si ochotný niesť zodpovednosť.
(Nemusí byť až naveky.)
ale, aj to je život 😀 jedno požiera druhé ..vlastne, naše telo je organizované spoločenstvo buniek 😀
debora 😀
už, len keď poviem, milujem deboru …vytváram vzťah 😀
a k tomu vzťahu si budem vytvárať predstavy…aká je sladká
aké ma krásne usmievavé oči… nežné pery ..láskavé ruky
..a zrazu mám pred sebou jedinečnú bytosť …niečo, čo má svoje túžby ..sny a tiež predstavy …niekto úžasný koho priam zbožňujem …no a nech mi niekto, do toho začne rýpať
…čo s ním spravím? 😕 😀 hi hi hi
Ešte k tomu uvedomeniu – precíteniu –
takúto lásku človek nestretáva každý deň – a teda nehrozí promiskuita – o čom sme písali v komentároch.
Je šťastie, ak stretneme aspoň jednu …
jo, .. veď to, … ale už sa mi nechcelo diskutovať, … 😀 … alebo mať pocit, že som požierač či požieraná 😀 … ( mi to pripomenulo to video, čo hodil jeden málo komentujúci na minigrimi … 😀 .. možno si spomenieš, komentoval si ho tiež … 😀 )
vidíš, stačí trošku opačnej polarity a hneď to tu ožije 😀 😛
..tak že vesmír predsa vie čo robí 😀 hi hi
tí sú tu na to, aby ste vedeli kde láska začína 😀 😛 chi chi 😛
😀 hm, … to znie povzbudivo 😀 😛
a ešte, .. 😀 trochu života do toho umíraní, čo? 😀 😀 😀
Niekedy je dobré konať a niekedy je dobré veci nechať plynúť. Tá hranica je veľmi krehká. Nemôžeme zmeniť druhých, musíme sa zmeniť mi a potom si do svojho života pritiahneme tých “ správnych “ ľudí.
Ale čo tvoje srdce? Tvoja láska … Myslím, že ťa veľmi miloval … to ostatné bola iba póza, večný boj medzi rozumom a srdcom, srdce ho ťahalo k tebe, rozum hovoril niečo iné …myslím, že cítil aj tvoj strach, čo by na to povedali … tvoje obavy „už so nemala odvahu … “ myseľ sa dá ľahko oklamať slovami, srdce nie, určite to cítil, preto váhal, nevedel sa rozhodnúť, nebol si istý, držal to v sebe, muži chcú byť silní, skrývajú svoje city, nechcú byť ranení, muži predsa neplačú … ale možno, že sa mýlim a ja sa mýlim dosť často, vôbec ťa nepoznám, len .. niekedy napíšem niečo a ani neviem prečo …
Tu je zmienená knižka, vrele doporučujem, veľmi zaujímavé čítanie, keď spisovateľ ako muž, celý príbeh prerozpráva cez pocity ženy, hlavnej hrdinky …
Na brehu rieky Rio Piedra som si sadla a plakala
Paulo Coelho
O titule.
Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala je príbeh o láske a múdrosti. Pilar a jej partner sa poznali už v detstve, ale v období dospievania sa ich cesty rozišli, aby sa o jedenásť rokov opäť stretli. Z nej sa stala silná žena, ktorú život naučil neprejavovať city. On je muž schopný robiť zázraky a riešenie svojich konfliktov hľadá predovšetkým v náboženstve. Oboch spojí túžba po zmene a túžba ísť za svojimi snami. Aby to dosiahli, musia prekonať mnoho vnútorných prekážok.
Šťastie býva niekedy požehnaním, ale najčastejšie oň treba bojovať…
Coelho vykresľuje opätovné stretnutie muža a ženy, ktorí sa pohrúžili do tajomstiev ženskej tváre Boha. Cesta, ktorou prešla Pilar a jej partner, je otvorená pre každého, kto chápe, aká dôležitá je láska, čo všetko môže pretvoriť a prečo je najlepším sprievodcom na ceste k duchovnému splynutiu.
Ukážka
Každý deň nám Boh dáva spolu so slnkom okamih, v ktorom môžeme zmeniť všetko, čo nás robí nešťastnými. Každý deň sa tvárime, že ten okamih nevieme rozoznať, že neexistuje, že dnešok je podobný včerajšku a taký istý bude i zajtrajšok. Tí, čo venujú pozornosť všedným dňom, objavia v nich magické okamihy. Môžu sa skrývať v okamihu, keď ráno strkáme kľúč do zámky, vo chvíli ticha po večeri, v tisíc a jednej maličkosti, čo sa nám zdajú všedné a stále rovnaké. Takéto okamihy existujú: sú to okamihy, keď nami prechádza všetka sila hviezd a umožňuje nám konať zázraky.
Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala
Šťastie býva niekedy požehnaním, ale najčastejšie oň treba bojovať. A práve magický okamih všedného dňa nám pomáha zmeniť sa, vydať sa na cestu za splnením snov. Budeme pritom trpieť, zápasiť s mnohými ťažkosťami, čeliť sklamaniam. To všetko je však iba prechodné a nepoznačí nás. A v budúcnosti sa budeme môcť hrdo a s vierou obzrieť dozadu.
Ahoj Mária,
nešlo ani tak o to čo by sme chceli obaja, vlastne ja som nič nechcel, boli sme šťastný teraz, neexistovala budúcnosť, nemali sme žiadne dlhodobé plány. Ani jeden z nás netúžil odísť od rodiny, nehľadali sme zmenu. Žili sme životy bežných ľudí, ktorí v živote niečo dokázali a boli so sebou spokojní, boli sme v podstate šťastní aj predtým ako sme sa poznali. Nebol to zámer niekoho si nájsť, nehľadali sme nikoho …
Jednoducho sa to stalo, nedalo sa to ovládať, bolo to silnejšie ako my, bolo to … nič podobné som nezažil … alebo ako prvá láska, taká už skutočná, ktorá ťa prekvapí, lebo nič krajšie si pred tým nezažila … ale ešte oveľa silnejšie …
Túžil som mať svoju lásku, ale túžil som mať aj svoj domov, kde sa môžem vrátiť … Pochopil som, že ak milujem iného človeka, neznamená to, že iných musím prestať milovať, že musím prestať milovať svoju manželku, deti, rodičov … nie, láska nemá hranice, nie je to to, že máme jej len určitý prídel a teraz si ju musíme rozdeliť pre všetkých, takto to nefunguje … moje city a láska k najbližším sa nezmenili, zostali rovnaké, len k tomu pribudlo ešte niečo neskutočne krásne, čo som cítil k inej žene a bol som neuveriteľne šťastný …
Bolo to, ako keby som vyhral prvú cenu v lote … Niečo obrovské prišlo, ale to čo som mal pred tým som nestratil, a ani som nechcel stratiť …
Možno je to ťažké pochopiť, a príliš utopické, ale vtedy som si myslel, že by sme mohli žiť ako jedna veľká rodina, bez nenávisti jeden k druhému, bez majetníckych vzťahov, bez strachu … proste len tak, milovať a byť šťastný, v určitej komunite, v jednej veľkej rodine … mohli by sme tak žiť všetci, stretávali by sme na ulici len šťastných ľudí. V konečnom dôsledku sme všetci jedno, bratia a sestry, hlásajú to takmer všetky náboženstvá. Aké by to bolo … nebol by to ten Raj na Zemi … Kráľovstvo Nebeské … keby sme dokázali milovať všetkých, zmizlo by všetko zlé, násilie, vojny, bieda, utrpenie, hlad … nemôžeš nikomu ublížiť, ak ho miluješ, nemôžeš nikomu odoprieť pomoc ak to potrebuje, nedokážeš žiť v prepychy a okrádať ľudí, keď niekde vo svete umierajú deti od hladu … Ale je to v nás, v našich srdciach, je to len láska, ktorá môže zmeniť tento svet, je to láska, ktorá môže hory prenášať, presne ako v rozprávkach ( sú v nich ukryté veľké múdrosti ), ako sa tam píše, len pravá a čistá láska dokáže poraziť zlo, dokáže z hlúpeho Jana urobiť hrdinu, ktorý porazí draka, čarodejnicu, bozkom dokáže oživiť princeznú, vrátiť ju do života, uzdraviť … nerobil to už Ježiš? neukázal nám, že je to všetko možné? nebolo celé jeho učenie o Láske?
Neučil, že Boh je Láska?
Môžeme zmeniť celý svet a nepotrebujeme k tomu nič, lebo všetko čo potrebujeme už máme, je to naše srdce a jediné čo potrebujem je pocítiť lásku, lásku k jednému človeku, dvom .. piatim … desiatim… až … Láska môže rásť ďalej nemá hranice, neexistuje pri nej logika ani matematika, každého môžeme milovať na 100% … takže jedného na 100%, dvoch na 200% a 10-tich na 1000% naša láska v srdci rastie… ale je to len náš pohľad, pohľad človeka smerom von do vesmíru, sú to len naše hranice, pretože ak to otočíme a povieme, že len Božia Láska je tých 100%, takže potom ak milujeme len jedného človeka je to len 0,00…a ešte možno tisíc núl a potom jednotka …
Všetci sme ty Honzovia, ktorí doterz spali za pecou, možno nastal čas isť do sveta za svojimi snami, za svojou princeznou, ale cestou, musíme prejsť rôznymi skúškami a nakoniec musíme ešte poraziť Draka, ktorý nám nedá slobodne dýchať …
Ahoj Lilah,
ide presne o to, ako si napísala – sme ženy (a po x-tých „medových motúzoch“, ktoré sa skončili katastroficky, ťažko uveríme) – so všetkými „natlačenými“ názormi, ktoré sa ťažko prekonávajú a pod ich tlakom niekedy volíme poznanú „istotu“.
Presne tak som to myslela.
Pekný deň
Miro,
úplne s tebou súhlasím…. ja mám okolo seba ľudí/komunitu, niečo o čom si písal… preto som včera písala že v priateľstve je viac lásky…
mám podobnú (i keď z časti odlišnú) skúsenosť ako ty, ale viem presne o čom si písal 🙂 … mne to všetko (a nielen mne!), čo som zažila pomohlo mnohé pochopiť- tak ako tebe. v konečnom výsledku to bola skúsenosť na nezaplatenie. na x vecí/vzťahov pozerám inak….s láskou/toleranciou/nadhľadom-neviem ako to nazvať 🙂
a Coelhove knihy mám komplet všetky 😀 … nádherne hladkajú dušu!
Ahoj Erika,
ako si môžeš prečítať moju odpoveď pred tým, tak zistíš, že ja som to nevzdal, verím na rozprávky a tie končia vždy šťastne …
Mária,
Coelho je aj môj obľúbený autor, jeho knižky ku mne prichádzajú, keď hľadám odpovede na moje otázky … a v nich ich často nájdem. Niektoré si prečítam aj niekoľkokrát, ale vždy tam nájdem niečo nové, čo v danej chvíli potrebujem, napr. Alchymistu som prečítal už 5 krát.
Fiha,pekny priklad si uviedol, uplne odzbrojujuci 🙂
je mozne ,ze je to aj v preklade-mozno nemame v slovencine take slovo-moze sa stat- nie je vztah ako vztah. Osho by som povedala, chape vztah ako nieco velmi zvazujuce ,ale vztah moze byt aj obohacujuci,robit cloveka stastnym,a pritom byt samym sebou a teda slobodnym- to je sloboda-byt samym sebou,robit co mam rad a touto svojou jedinecnostou pomahat aj druhym.
Pre Mira- je fajn nieco take citat od chlapa, dakujem , zdielam tvoje pocity a prajem vela sily………
Ďakujem všetkým za povzbudivé slová. Priznám sa, prvýkrát som sa takto zapojil do diskusie na webe, takže niektoré moje príspevky asi boli nudne dlhé a už vôbec som nestačil reagovať aj na príspevky ných.
Takže všetkým krásne jarné dni plné slnka a lásky.