Väčšina ľudí robí vo vzťahoch s druhými jednu chybu. Snažia sa vybudovať niečo stále a bezpečné v neustále sa meniacom toku života.
Spomeňte si na niekoho, po koho láske túžite. Chcete hrať v živote toho človeka nejakú rolu, byť preňho jedineční, mať preňho zvláštny význam? Chcete aby tomu človeku na vás záležalo, aby sa o vás zaujímal viac ako o ostatných? Ak áno, otvorte oči a uvidíte, že tým vlastne nerozumne ponúkate druhých, aby si vás zobrali pre seba, aby obmedzili vašu slobodu, riadili vaše správanie, váš rast a vývoj smerom, ktorý im vyhovuje: „Ak pre mňa chceš niečo znamenať, musíš sa správať podľa mojich predstáv. Pretože v okamihu, kedy prestaneš žiť podľa mojich očakávaní, prestaneš mať pre mňa význam. “ Chcete mať pre niekoho zvláštny význam? Potom musíte zaplatiť stratou slobody. Musíte tancovať podľa toho, ako ten druhý píska, rovnako ako ten druhý musí tancovať podľa toho, ako pískate vy, ak chce pre vás niečo znamenať.
A teraz sa spýtajte sami seba, či stojí za to zaplatiť tak veľa za tak málo. Predstavte si, ako človeku, po láske ktorého túžite, hovoríte: „Nechaj ma byť sebou samým, mať svoje vlastné myšlienky, svoj vlastný štýl, venovať sa 
vlastným záľubám, správať sa spôsobom, ktorý považujem za vhodný.“ Akonáhle niečo také poviete, hoci len v duchu, pochopíte, že chcete nemožné. Chcieť mať pre niekoho význam znamená snažiť sa mu za každú cenu vyhovieť. A stratiť tak slobodu. Musíte s to uvedomiť, nech už vám to bude trvať akokoľvek dlho.
Možno potom dokážete povedať: „Radšej budem mať svoju slobodu, ako tvoju lásku.“ Keby ste si mali vybrať medzi možnosťou byť vo väzení, no mať tam spoločnosť, alebo chodiť slobodne po svete úplne sám, čo by ste si vybrali?
Potom skúste naopak vy povedať milovanej osobe toto: „Buď sám sebou; nechávam ťa byť takým, akým sám chceš (takou, akou sama chceš), nechávam ťa mať svoje vlastné myšlienky, vlastný štýl, venovať sa vlastným záľubám, správať sa tak, ako sám/sama uznáš za vhodné. “ Akonáhle to vyslovíte, všimnite si vlastnú reakciu: buď sa tým slovám bude vaše srdce vzpierať, a v tom prípade je načase zanechať mylné presvedčenie, že bez toho človeka nemôžete žiť alebo že bez neho nemôžete byť šťastní. Alebo tie slová budete myslieť absolútne úprimne a v tom prípade z vás opadnú všetky sklony manipulovať, využívať, vlastniť či naňho žiarliť. A stane sa ešte čosi: ten človek pre vás automaticky prestane byť nenahraditeľný a mimoriadne dôležitý. Isteže, bude naďalej dôležitý, ale len tak, ako je východ slnka, alebo hudobná symfónia; ako strom, ktorý je nádherný a jedinečný ako taký, nie pre svoje plody, alebo pre tieň, ktorý poskytuje. Vyskúšajte si to, povedzte si tieto slová: „Nechávam ťa byť sám sebou… “ Oslobodíte sa tým a získate schopnosť skutočne milovať. Pretože keď ste k niekomu pripútaní, nedávate mu lásku, ale spútavate ho reťazou. Láska existuje iba v slobode. Ten, kto skutočne miluje, želá milovanej bytosti iba dobro- a to znamená predovšetkým zbavenie pút.
z knihy: Cesta k láske (A.de Mello)
krasne dakujem
Súhlasím … 🙂