Nedávno v našom meste zomrelo mladé iba 15 ročné dievča na rakovinu. Toto dievča bolo plné snov a túžob, bolo plné života a tešilo sa na svoju budúcnosť, ale osud rozhodol inak. Zanechala po sebe knižku plnú svojich úvah, bol to jej spôsob ako sa vyrovnávala so svojou chorobou aj s blížiacou sa smrťou. Sila a čistota jej myšlienok dojímajú k slzám a nútia zamyslieť sa nad životom, jeho krehkou a vzácnou hodnotou. Srdce tohto mladého dievčaťa bolo naplnené takou múdrosťou, s akou som sa nestretla ani u o mnoho starších a skúsenejších ľudí. Dala príležitosť aj mne zamyslieť sa nad tým, o čom by som písala, keby tých pár strán malo byť to jediné čo po mne ostane?
A takto som si odpovedala ja…
…keby som teraz písala knihu tak by asi bola o cestách.. O cestách minulých ktoré nás priviedli do bodu „tu a teraz“, o cestách budúcich pre ktoré sa v tejto chvíli rozhodujeme, o prekážkach, ktoré musíme prekonať, o ľuďoch ktorých priťahujeme do života a ktorí nás učia a ovplyvňujú, formujú náš charakter. Písala by som o sile objatia, o pocite blízkosti, o chuti šťastných slz. Keby som chcela niečo povedať, tak určite to, že v živote je najdôležitejšie naučiť sa povedať Ďakujem. Ďakovať za každý nádych, pretože nie je samozrejmosťou a za každú príležitosť prepliesť vlastný život s životmi iných ľudí. Pretože keď niekoho stretnete, už nie ste súčasťou jeho budúcnosti, ale stávate sa súčasťou jeho minulosti, ale v ten jeden krásny prchavý moment zdieľate jeho prítomnosť a to je najväčší dar. Nie je našou úlohou súdiť, posudzovať, odsudzovať, pretože nikdy nikoho nemôžeme tak dobre spoznať, aby sme nad ním mohli vyriecť rozsudok. Mali by sme sa navzájom podporovať, pomáhať si a učiť sa jeden od druhého ako rásť a čeliť výzvam, ktoré nám život každý deň prináša. Nemusíme byť dokonalí, stačí nechať to krásne v nás vyznieť.
Chcela by som odkázať že život je naozaj krátky a že čaro prítomného okamihu je nenahraditeľné. A že aj tak všetko závisí iba od toho, ako sme schopní MILOVAŤ…
…a o čom by bola Vaša kniha? Možno až tak silná a krajná situácia ako čeliť zoči-voči blížiacej sa smrti, nás núti pozrieť sa do očí aj nášmu strachu, snom, ktoré sme chceli nasledovať, ale nenabrali sme odvahu, nevysloveným túžbam, tajným želaniam, ktoré spia hlboko v srdci každého z nás.
Prikladám odkaz, keby mal o knižku niekto záujem. Mirka chcela, aby sa o nej vedelo a ja cítim, že je správne posunúť ďalej jej posolstvo.
http://www.martinus.sk/?uItem=153435
Ďakujem.
a my ďakujme Daške za článok 🙂
Poznala som Mirku, bolo to milé dievča. Knižky, v ktorej napísala svoje myšlienky a pocity sú vesele i smutne. Človek sa zastaví a uvedomi, čo je v živote dolezite