O sebaprijatí, sebahodnote a láske k sebe

K napísaniu ma „donútili“ mne blízke dámy, ktoré považujú sebalásku a sebaprijatie za veľmi ťažkú prácu na sebe. Uznávam, je to tak.  Napriek tomu, že každý vie, čo dokáže, že je jedinečnou bytosťou, pochybnosti  o samom sebe zostávajú. Toto bude trošku viac o/ pre ženy… ale aj na zamyslenie sa pre mužov, kvôli ktorým sa často meníme (ale samozrejme je to aj opačne)…

Je veľmi ťažké akceptovať samého seba.  Hlavne ak sú na vás kladené „nároky“ od rovesníkov, kamarátov, v škole,  v práci, byť v nejakej šablónke a nedajbože náhodou vyčnievať z radu. Musíte mať postavu modelky, byť ako vystrihnutá z najnovšieho módneho časopisu, namaľovaná a IN.  Akoby byť iným/svojským/s nestádovým zjavom/názormi/prejavmi, robiť si veci a žiť život po svojom, akoby toto všetko bolo zlé!

BLBOSŤ!!!

Byť iným – teda jedinečným, svojským, v zdravom zmysle egoista- byť sám sebou( teda aby ma iní neriadili, nedirigovali ma a nepresviedčali, že „toto je pre mňa to pravé a ak sa takto nebudeš správať, tak ťa nebudem mať rád“- čo zažila jedna moja kamoška od frajera)… byť iným ako všetci naokolo je úžasne oslobodzujúce! Prečo?  Lebo nemusíte spĺňať to, čo sa od vás podľa nejakých šablón očakáva. Jednoducho žijete/správate sa a konáte ako je vám prirodzené a ako to vy sami chcete (samozrejme v spoločensky prijateľných medziach 😉  … behať v zime s holou ritkou by nebolo bohviečo 😀 ).

Celá táto doba je o individualite, hľadaní a nachádzaní seba samého, nie sa „opičiť“ po niekom. NEbyť ako tucet iných ľudí- prejaviť sa, ukázať čo je v nás, dať iným na vedomie, kým sme, čo dokážeme a aké úžasné dary nám Boh dal. Prečo by sme  nemali byť hrdí na to, čo vieme? Prečo by sme mali mlčať o našich vedomostiach/danostiach? Alebo sa nedajbože za ne hanbiť! A čo je skutočne dobré/správne/ dokonalé? … je to vôbec pre MŇA vhodné? A ten, čo námto všetko nariaďuje/pripomína/vyčíta/… je on takou bytosťou, akou chce, aby sme boli my? Má všetky tie „správne“ vlastnosti/miery/účes a správanie???  Určite nie!

Teraz všetko skúsim otočiť: kto nás ponižuje za to, kým sme, ako sa prejavujeme a čo podľa niektorých šablón nerobíme? Ponižovať a urážať nás môžu len ľudia, ktorí sami seba nemajú radi, nevážia si a neuvedomujú si vlastnú hodnotu. Potrebujú iných ponížiť/uraziť/zraziť na kolená, len aby sami sebe dokázali kým sú. Smutné, že? Ale ak sa pozrieme bližšie na životy týchto ľudí, nájdeme v nich strach, smútok, nešťastie a najmä- málo lásky! Nemali by sme sa hnevať alebo byť zlými na takýchto ľudí. Potrebujú lásku, prijatie a uznanie- no a iným spôsobom ako tým, že ponižujú iných, to zatiaľ žiaľ nedokážu.  Nie je jednoduché nájsť spôsob komunikácie/spolunažívania s takýmito ľuďmi, pretože pokiaľ si sami neuvedomia (a následne sa nezmenia) prečo sa správajú tak, ako sa správajú, ubližovať budú naďalej. Avšak je na nás, či im  dovolíme, aby sa k nám naďalej správali ako malí diktátori!

Nikto nemá právo nás posudzovať/odsudzovať za to, akí sme. NIKTO zo živých bytostí!  Každý z nás je  jedinečný taký, aký je! Ak by Boh chcel, aby sme boli všetci rovnakí, neurobil by nás tak rozdielnych! Nemali by sme pehy  a okuliare, nemali by sme kilá navyše a krivý nos, nemali by sme dva metre a ploché nohy  😀 … a len tak mimochodom… tí, čo nás posudzujú/odsudzujú – ak sami nie sú dokonalými, prečo to chcú po nás???

Preto…

.…ja nechcem byť/žiť/ správať sa  podľa NIEKOHO predstáv! JA chcem byť stále JA! Ak budem podľa predstáv niekoho iného, nebudem žiť svoj život, ale jeho predstavy! Toto predsa nechcem! Pre toto som sa nenarodil/a! A ten, kto ma miluje/akceptuje ako rovnocennú bytosť by mi nikdy svoje predstavy „mňa“ nevnucoval! Bral by ma takú/ého, akým som!  Lebo som to JA a páčim sa mu/berie ma/prijíma ma  takú/kého, akým som práve teraz!  JA sa nezmením, ak podľa požiadaviek niekoho schudnem 20 kíl, JA sa nezmením, ak budem chodiť podľa najnovšej módy, lebo NIEKOMU  sa to páči a chce ma mať presne takú… JA sa nezmením pod vrstvou make-upu! SOM TO STÁLE JA- len smutnejšia z toho, že môj zjav nie je MôJ!

.. tak potom o čom je sebaprijatie a sebaláska? BYŤ tým, kým chcem byť, nehanbiť sa za to, byť hrdý na to, že nie som ovcou v stáde, ale NIEKÝM, kto vyčnieva! Byť na to HRDÝ a ŠŤASTNÝ… byť vďačný za možnosť byť SAMÝM SEBOU!

ps: ak neuznávame svoju krásu, dokonalosť, jedinečnosť… neznevažujeme tak trochu Božie dielo, kus Boha v nás? (kľudne si vymeňte Boha  za Vesmír, Univerzum, energiu, z ktorej sú stvorené hviezdy.. čokoľvek čo Vám sadne)   😉

ps2: ak chceme akékoľvek zmeny, musíme si vyhrnúť rukávy a niečo pre to urobiť – nelamentovať že sa to nedá, že na to nemáme dosť síl, že to nedokážeme .. všetko sa dá! Prvý krok je odhodlanie na zmenu 😉

A ešte na koniec Osho:

Všechna má láska a uznání patří člověku, který akceptuje sám sebe úplně, tak, jak je. Má odvahu. Má odvahu postavit s veškerému tlaku společnosti, ktorý má tendenci dělit ho na části- na dobré a špatné, na svaté a hříšné. To je skutečně silný a odvážný človek, který stojí proti celé historii lidstva, morálky a vyhlašuje až do nebes svou realitu, ať je jakákoli.

A přinejmenším ve vztahu k mistrovi je žák povinen být naprosto čistý a jasný, takže mistr může začít pracovat s jeho skutečnou realitou, nikoli s jeho přetvářkou. Protože všechno, co by dělal s jeho přetvářkou, by bylo nesmírné plýtvání.

Jen tvé skutečné já je schopno růst, vykvést.

Mária 🙂

Článok je možné kopírovať v neskrátenej forme s pripojeným aktívnym odkazom na zdroj-http://www.eldhwen.sk/ ďakujeme, že rešpektujete našu prácu.