Áno, kľudne tak volajte tých, ktorí vám tak bezcitne ubližujú.
V mnohých prípadoch odpútavania sa od týchto toxických bytostí sa môžu u vás objavovať psychologické abstinenčné príznaky, ktoré sa prejavujú napr. potrebou vrátiť sa do pôvodného vzťahového nastavenia s toxickým človekom, do obdobia, keď bolo všetko úžasné a vy ste sa cítili tak blažení láskou a vášňou. Snažite sa komunikovať a vysvetľovať toxickému človeku vaše pocity z minulosti a porovnávate ich s pocitmi sklamania, ktoré máte teraz, keď ste zistili, že veci nefungujú, že sa nenaplnili túžby a očakávania. Dúfate, že ten druhý si to uvedomí, ak sa budete snažiť vysvetľovať čo najpresnejšie. Lenže u psychopata je to ako „hádzať hrach o stenu“. Nepočuje, necíti, nevníma váš kontext utrpenia. Fáza odpútavania sa od toxického psychopata je naozaj bolestivou skúsenosťou, ktorá sa môže prejavovať tak v rovine telesných, ako aj psychologických symptómoch. Odpútavanie sa prináša častokrát veľmi zvláštny pocit, a síce, že toxického človeka milujete a súčasne nenávidíte ten pocit, že ho milujete, pretože viete, že vás to robí slabými, pričom ste si vedomí, že práve to psychopat využíva vo svoj prospech, keď zneužíva vašu citovú náklonnosť na vlastné sebecké ciele. Ale je tu nádej, pretože vaše odpútavanie sa, ak v ňom zotrváte, smeruje napokon k úplnému vyslobodeniu, čo predstavuje konečnú fázu rozchodu so psychopatom. Skutočnosť, že so psychopatom už nežijete v jednej domácnosti neznamená, že ste sa hneď aj odpútali. Toxické puto pôsobí aj na diaľku a psychopat práve z toho „žije“, teší ho, že vám odčerpáva energiu a dokáže to vycítiť. Odpútate sa až vtedy, keď konečne na všetko zabudnete a váš osobný život sa vyčistí od toxických spomienkových nánosov vo vašej mysli do tej miery, že konečne začnete dýchať vlastným zmyslupným životom bez pocitov viny a potreby neustále vysvetľovať základné zásady medziľudskej komunikácie niekomu, kto vás nikdy nepochopí. ODPÚTANIE SA PRINÁŠA NAKONIEC TEN ÚŽASNÝ POCIT BAZÁLNEHO VYSLOBODENIA SA – TO JE POCIT…
(Ondrej Kubik, 2021)
zdroj: Inštitút aplikovanej psychológie
