O čom to píšem?
Svetlá časť roka, expanzia, tvorenie, rast, je spojená s obdobím od marca do augusta. V tejto časti roka máme veľa energie, chuti tvoriť, vymýšľať nové spôsoby, skúšať nové smery. Naberáme slnko, svetlo a teplo do duše.
Od septembra do februára, je tmavá časť roka. V nej triedime nazberanú úrodu, premýšľame o tom, čo budeme sadiť budúci rok, ako pripravíme pôdu. Samozrejme je to nielen o skutočnom záhradníčení, ale hlavne o vnútornom pestovaní, zbere a triedení duchovných plodov. Zahľadenie sa do svojho vnútra a rekapitulácia. Oddych duše, spojený s ohliadnutím sa dozadu, ale aj náhľadom dopredu.
O čom bola svetlá časť roka 2022?
Počas celého roka sme si kládli otázky (a hľadali na ne odpovede): aké sú moje hodnoty? MOJE hodnoty! Bez ohľadu na okolie, na názory, myšlienky alebo odporúčania okolia. Skúmali sme nielen vlastnú minulosť v spojení práve s touto témou, ale hlavne pozerali do budúcnosti: s kým/čím chcem pokračovať? Akú to všetko, čo sa mi deje, má pre mňa hodnotu? Má to vôbec nejakú hodnotu a chcem to tak, ako to bolo doteraz?
Trošku odbočím, ale pre kontext všetkého, je dôležité si nielen uvedomiť, ale hlavne dokola pripomínať, čo nie/sme. Ako to myslím? Sme ako Saturn. Saturn, samotná planéta je úroveň Ja Som. Prstence, pritiahnuté kúsky kadečoho z vesmíru, je naša identita a intelekt. Náš Duch, energia, skúsenosti, názory z tohto života. V prstenci je naša DNA, názory o tom, kto sme od detstva. Názory a myšlienky rodičov, starých rodičov, učiteľov, kamarátov, myšlienky z kníh a iných médií. Identifikovali sme sa s kadečím, kadekým, častokrát až tak, že sme zabudli na svoju podstatu. Idealizovali sme si autority, ku ktorým sme vzhliadali, na ktoré sme sa chceli podobať, ktoré sme mali ako vzor. Počúvali sme viac autority, ako svoje Ja. Postupne sme zabudli počúvať svoje Ja. Lebo: toto nemôžeš, toto sa nepatrí, takto sa to nerobí, ty to nedokážeš, pozri sa na sestru/brata – aký je šikovný! Na toto nemáš, to ani neskúšaj, nedokážeš to… počúvaj učiteľa/šéfa/politika/lekára, on má pravdu… milión každodenných maličkostí, ktoré naše Ja, našu podstatu posunuli v úrovni hodnôt dozadu. Zabudli sme kriticky premýšľať (lebo ak máme iný názor, sme neprijateľní), zabudli sme sa pýtať (načo aj, veď autority nám dajú presne tie názory a myšlienky, ktoré máme mať). Stali sme sa … kým vlastne? Kópiami niekoho? Zmesou kadečoho? Kto vlastne sme??? Prečo sme dali svoje JA na piate, desiate miesto v prioritách života. Lebo: oni sú lepší, dôležitejší ako ty! Nemysli si, že niečo vieš, si hlúpy! Poslúchaj! Nemôžeš byť predsa sebec! Čo by druhí povedali? Znovu kopec presvedčení o tom, čo/kto všetko je viac a dôležitejšie, ako Ja Som.
Aký je výsledok?
Stotožníme sa s identitou (prstene Saturna), lebo iní vedia lepšie kto sme (vtipná veta, že?). Lenže my sami nevieme kto sme. Tak ako môže niekto povedať: ja ťa veľmi dobre poznám! Ja viem presne kto si! …. 😀 … prečo to všetko píšem? V tomto roku sme si mali dať veľmi dôležitú otázku (v kontexte so všetkým, čo sa deje. Aj na spoločenskej, aj na súkromnej úrovni), o tomto je celý tento rok:
Kedy to bude konečne o mne, ak nie teraz? Kedy sa budem cítiť konečne dobre, ak nie teraz? (to TERAZ je dôležité, bude o tom viac nižšie)
A za tým: čo všetko môžem pre seba urobiť, aby som bol spokojným človekom? Aby som sa cítil/a dobre? Čo mi spôsobuje nepokoj, nespokojnosť? Čo s tým môžem a viem urobiť?
Odpovede nie sú zložité. A predsa sa nájdu spôsoby, ako urobiť zmeny.
ALE, pokiaľ neprevezmeme zodpovednosť za svoj život, nič sa nezmení. Pokiaľ budeme stále obeťami: ja to neviem, ja to nedokážem, oni nech to za mňa urobia, nikto mi nepraje, nikto ma nemá rád, asi ma prekliali, svet/Boh je nespravodlivý, lebo oni to majú a ja nie… ešte by sa dalo napísať veľa viet k obeti.
ALE… nikto ma nenúti byť obeťou. Je to moje rozhodnutie. Rovnako tak je moje rozhodnutie, či sa chcem, alebo nechcem cítiť dobre (bez ohľadu na prostredie a okolnosti). Či to bude stále o niekom inom (aby sa oni mali lepšie ako ja, aj na úkor môjho života), alebo to bude konečne o tom, že UŽ je to o mne.
Lenže … my sme závislí na okolí, okolnostiach a prostredí. A všetko radi podmieňujeme … nedokážem to, lebo.. takto sa to nedá, lebo .. budem šťastná, až keď … budem spokojná, keď budem mať … a tu je veľký problém:
Závislosť na budúcnosti.
Posledný rok na stretnutiach s Vami riešime na 90% vždy tento problém. Vôľa, Ja Chcem, Túžby sú zamerané na program Závislosť na budúcnosti. O čom to celé je: Vôľa, Ja Chcem, Túžby sú spojené s našimi cieľmi. Príklad. Chcem ísť v lete na dovolenku, tak napr.od jari plánujem a hľadám destináciu, šetrím na dovolenku. Moja vôľa je zameraná na budúcnosť, kedy svoje šťastie dávam do obdobia leta, dovolenky (teším sa na to všetko, čo bude). A pomaly rátam dni, kedy už to bude. Moje Ja Chcem je v budúcnosti. Do nadšenia a veľkých očakávaní môže prísť ale aj strach (lebo očakávania a strach sú spojené s budúcnosťou). Strach: schudnem do plaviek? Čo ak padne lietadlo? Čo ak budeme mať zlé ubytovanie? Myšlienkami som v budúcnosti. No a tu je to vyššie spomínané TERAZ.
Nežijem prítomnosťou, tým ako mi je teraz dobre, lebo: mám kde bývať, mám čo jesť, sme relatívne zdraví, je pekné počasie, máme doma pohodu, lebo sme boli na dobrej večeri … to je všetko je TERAZ a je dôležité si to uvedomiť. Čo všetko máme tu a teraz. Za čo všetko môžeme a aj by sme mali byť vďační. Že je to normálne? Že to berieme ako samozrejmé? Že je to druhoradé, nepodstatné? Stop milí zlatí! Ak ešte stále takto premýšľate, vôbec ste nepochopili energie roku 2020! Kedy sme si riešili závislosti. A čo je napísané vyššie? Áno, závislosť na budúcnosti! Nie sme naučení žiť prítomnosťou, byť vďační a už vôbec nie sa tešiť z toho, čo máme. Sme chamtivci, závislí na tom, čo bude. Väčšie, krajšie, lepšie. Lebo oni to majú, tak aj ja chcem! … a tak sa tu točíme v kruhu a chytáme si vlastný chvost v ne/uvedomení si, že by sme nemali byť len chamtivci a spotrebitelia. Že je načase byť Tvorcom a nežiť len pre plnenie si túžob. S neplnením si túžob ide druhá lekcia v závislostiach: NESPOKOJNOSŤ s prítomnosťou. A znovu zopakujem, lebo aj tu sú moje myšlienky nasmerované do budúcnosti (očakávania a strachy), alebo do minulosti (ako to bolo kedysi a nech sa to už konečne vráti do starých koľají). ALE (dokola a stále dávam ale), ale v tomto roku sa učíme zbavovať sa nepotrebného. A aj žitia v minulosti, alebo budúcnosti (oboje sú to závislosti), je nutné sa zbaviť. Prečo – o tom v zajtrajšom článku, v ktorom bude náhľad do budúcna.
Mnohí ale nežijú v očakávaniach, ale v strachu. Vôľa, myšlienky a emócie sú zamerané na budúcnosť, na to, čo sa (možno) nikdy nestane. Tu je znovu nutné veľké ALE: pre nás je dôležité (ak nie najdôležitejšie v tomto roku) byť v pokoji, v prítomnosti, v pozorovaní toho čo CHCEME. Nie dávať pozornosť tomu, čo nechceme. Chceme sa predsa cítiť dobre, nie? Tak prečo dávame energiu, čas a myšlienky tomu, čo nechceme? Tu Vás neodrádzam od racionálneho pohľadu na život a to, čo sa deje. To vôbec nie. Zavárala som, sušila úrodu z leta, uskladňujeme pomaličky zemiaky a zeleninu na zimu. Ale nežijeme v strachu o to, čo bude o dva-tri mesiace. Robíme to, čo každý rok. Možno o trošku viac, ak by sme museli zostať doma a nemohli do obchodu napr. dva týždne (poučenie z predošlých rokov). Myšlienky a energiu dávame do tvorenia pozitívnej budúcnosti. Byť pripravený, nebyť zaskočený. ALE nerobíme to všetko zo strachu/so strachom. Očakávame zimu, lebo príde tak, ako každý rok 😀
Naša myseľ je neskutočne mocná. Zabúdame na to. A nemali by sme. Lebo vďaka tomu, na čo sústredíme svoju vôľu a myslenie, to si pritiahneme. Tú realitu žijeme. Posledný mesiac-dva mi neprestajne chodia články, rozhovory, kde sa o tom hovorí. Že žijeme v množstve realít. Že si zhmotníme tú, do ktorej dáme energiu. Pamätáte sa, o čom boli lekcie roku 2020? Viera – strach. Ak mám strach, nemám dostatočnú vieru. Ak mám dostatočnú vieru, som v pokoji. Lebo viem, že čokoľvek sa deje, je pre rast mojej duše. Čo viem, môžem a dá sa, to mením. Lebo Ja Som Tvorcom svojho života. Ale pred Tvorcom je Snívač (oba sú aj archetypy). Ak si vysnívam čo chcem, aj mi to príde do života. Ale! Tu je veľa ale. Bez práce nie sú koláče. Bez predošlých dobrých skutkov, doslova makania na sebe, zmene svojich starých presvedčení (ničenie Saturnových prstencov – zmena identity, návrat do Ja Som), nebude dobrý výsledok. K viere pridám rovnako dôležitý zámer (prečo čo robím, načo mi toto bude dobré), vytrvalosť a trpezlivosť. Dharmu nedostaneme hneď. Nebude ani za rok. Ani za dva. Výhoda predošlých rokov je, že sa všetko dá urýchliť. Cez vedomú sebakontrolu, dbanie o myšlienky a správanie. Ťažké s ohľadom na to, čo sa deje 😀 .. byť slušným človekom, nenadávať, alebo sa nedať stiahnuť spoločenskými naratívami 😀 O to viac boli dôležité práve predošlé roky, kde sme sa učili sebahodnote, sebaistote, sebadôvere. Počúvať svoje vnútro, skĺbiť hlavu a srdce do odpovede, ktorá vychádza z Ja a nie je z vonku (pritakám, len aby bolo dobre). Výhoda od 2018 je, že sa procesy urýchlili. Že sa ranné klamstvo ukáže v nahote už na obed. Že je nutné byť v súlade s božími zákonmi, inak ideme sami proti sebe. A hneď dostaneme po rukách, ak ich pcháme do čoho nemáme 😀 Je to super, lebo môžeme urobiť hneď nápravu. Už sa karma neposúva na prapotomkov. Lebo 6 je aj perfekcionizmus a nutnosť robiť všetko najlepšie ako sa dá.
Tak toto všetko sme prežívali v predošlom období. Do toho išli planéty a ich postavenia, cez ktoré: museli sme oddychovať a pracovať na tom všetkom, čo som písala (lebo leto bolo také pribrzdené, ako dávno nie – aby sme na to všetko mali čas a energiu). Prestavuje sa Zem a my sme mohli tráviť viac času uzemňovaním, oddychom, aby sme zmeny zvládli. Boli sme a aj sme nútení pracovať na tom, čo sme roky odkladali, na čo sme nemali chuť, energiu, odvahu. Zberáme úrodu predošlých rokov – buď môžeme oddychovať, alebo je toho na riešenie toľko, že až…ALE! Musíme konečne to puzzle dokončiť. NESMIEME od neho utiecť! Akýkoľvek útek v tomto roku od problémov, je potrestaný cez fyzickú bolesť (hlavne vážne zlomeniny). Tento rok je ako polovica paragrafu. Ak chceme spravodlivosť, konajme čestne a v súlade s božími a aj svetskými zákonmi. Inak to, čo smerujeme von, sa obratom vracia nazad. Preto obrovské POZOR pred myšlienkami, slovami, ktoré smerujeme nielen na iných, ale aj na seba. A tu Vám poradím krásne prianie: prajem každému to, čo praje on mne… šalamúnske riešenie, kedy zverujem každému človeku, ktorý stojí oproti mne, výsledok do jeho vlastných rúk 😉 Riešime si najbližšie emočné spojenia (v rodine, partnerských ale aj spoločen.väzbách). A aj tu: buď chceme byť spolu, lebo chceme (a snažíme sa pracovať na vzťahoch), alebo nechceme a nesnažíme sa. Načo nasilu držať niečo, čo už nemá takú hodnotu, ako kedysi? Ak to tak necítime, ak chceme niečo iné. Tu mi napadol starší článok, ktorý je ale veľmi aktuálny : „Bezohľadnost“ – Eldhwen
Prečo mám brať stále na niekoho/niečo ohľady, ak oni na mňa ohľady neberú? Neznamená to oplatiť zlé zlým. Znamená to nastaviť hranice, čo sme ešte ochotní tolerovať, a čo už nie (učíme sa to predsa od 2018). Ozvať sa, povedať, zakričať, tresknúť do stola, ak to bude treba. A sem si dajme aj to, čo sa deje v spoločnosti, politike. Platíme (neskutočné peniaze) tým, ktorí nás bičujú a nútia žiť skromne. Tých, ktorí sú odrezaní od reality, a mnohí žiaľ nemajú nielenže nijakú empatiu a svedomie, ale ani múdrosť, vedomosti alebo obyčajný zdravý sedliacky rozum. Viete na čo to všetko vlastne je? Načo potrebujeme takých ľudí? Aby sme KONEČNE žili zodpovedné životy! Aby sme sa zaujímali o to, kde žijeme, dobre vyberali kto bude riadiť naše životy. Pri mnohých si treba dať dôležitú otázku: kto stojí za týmto človekom, aké má zámery, kým sa obklopuje, sú jeho slová a činy v súlade? Aké sú jeho návrhy na zmenu, aké má riešenia? Prečo to píšem? Idú komunálne voľby. Tu je prvá možnosť veľkej zmeny. Lebo zmeny môžu prísť len zdola. Cez naše vedomé voľby a rozhodnutia. Priatelia, nedajme sa znovu nachytať na sľuby, klamstvá. Dobre pozerajme na zámery ľudí okolo nás.
Ale aby to nebolo len o negatívach. Tak, ako sa meníme, mení sa aj naše okolie a prichádzajú nám noví ľudia, nápomocní priatelia, dostávame aj v tomto smere to, čo si zaslúžime. Buďme vďační za každú skúsenosť, lebo tá je cestou vpred. Ak ju vieme správne pochopiť. Ak nie, zopakujeme si ju. Boh, Vesmír je veľmi trpezlivý. Nemali by sme byť UŽ nevedomí a dokola opakovať staré chyby 😉 Vieme toho toľko .. tak prečo stále len teoretizujeme a nežijeme tým?
Dalo by sa ešte veľa písať, lebo tak zaujímavý, zložitý a rok doslova plný „cirkusových atrakcií“, si nepamätám. No nemusí sa to diať nám, ak sa s tým nebudeme stotožňovať. Ak budeme len pozorovateľmi ilúzií.
O čom bude tmavá časť roka, o tom zajtra 🙂
Majte pekné jesenné dni priatelia,
M 🙂
ps: autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu Eldhwen – Cesta sebapoznania
