Ohliadnutie sa za uplynulým rokom II.

Pokračujeme 🙂

Takže ak sme si vlani nastavili hranice (sebalásku, sebahodnotu), v tomto roku sme skúšali ich kvalitu (koľko vydržia). Ak bolo treba, doplnili sme do nich nejakú kvalitu, napr. sebaistotu, odvahu, lásku k životu, dbanie o seba. Budúci rok nás čaká ďalšie preverenie hraníc. K vine sa pridá obviňovanie. V auguste pozerám na to, čo nás čaká nasledujúci rok. A u mnohých začali spomínané lekcie už od septembra. Či sa nechajú manipulátormi dotlačiť k zničeniu vlastných hraníc. Či sa vzdajú svojich hodnôt, len aby boli ostatní spokojní. V tomto bode prejdem k ďalšej lekcii – uvedomenie si, čo/kto je Ja Som. Minulý a aj tento rok sme boli konfrontovaní s hodnotami Ja Som. Kto som Ja, čo je prevzaté od iných, s čím sa Ja Som stotožnilo a zobralo to za svoje. U mnohých dochádzalo k rozpadu starej identity. Len pre to, aby prišlo uvedomenie si, že: Toto nie som Ja, ale je to identita, prevzatá od rodičov, školy, priateľov, naprogramované v DNA po predkoch (a takto nevedomky opakujeme dokola staré schémy). Pre mnohých je to veľký otras. Uvedomenie si, čo nie sú .. a kto je vlastne ich Ja Som. No je to veľmi potrebné, a čím skôr sa tento otras udeje, tým lepšie. Pre našu generáciu (40 a viac) to bolo často v kríze stredného veku, 33-40 rokov. Výhoda, ak sme to v tej dobe absolvovali a do 40.tky sa „usadili“ v úrovni Ja Som. „Nové deti“, teda tie, ktoré sú narodené v období po 1990, majú túto úroveň oveľa skôr. Je to fajn, hlavne ak otras identity nie je spojený s väzbami – deťmi, partnerom, prácou. Ako samostatné jednotky si vedia jednoduchšie prejsť prerodom do Ja Som. V tejto úrovni „nových detí“ mi napadá ďalšia úroveň, deti narodené po roku 2012.

Tieto deti potrebujú úplne iný svet. Nie ten, v ktorom sme vyrastali my (ako rodičia, či starí rodičia). Nepotrebujú si prepĺňať hlavu informáciami, ktoré nikdy nevyužijú. More čísel a informácií, napchané do nás v škole, poučky a čísla, ktoré sú ale často úplne zbytočné, nepotrebné pre normálny život. A to potrebné, dôležité sa neučíme (lebo systém nepotrebuje múdrych, samostatne mysliacich jedincov. Potrebuje ovce, ktoré len počúvajú a vykonávajú rozkazy „z hora“). No tieto nové deti nebudú počúvať, nechcú opakovať naše životy (a naše chyby). Chcú mať iný svet, iných ľudí okolo seba. Aj preto majú nové deti rôzne obmedzenia. Preto je tak veľa neštandardných detí (alergie, syndrómy, autizmus, ADHD a podobne). My sa musíme prispôsobiť im, nie oni nám. Zmeniť systém, prestaviť hodnoty, totálne prevrátiť to staré a vysypať preč to, čo už nie je pre nový svet platné. Zbaviť sa toho, čo už nefunguje. Nové deti nás učia trpezlivosti, láskavosti, pokoju a spomaliť život. Že o nič nejde, pokiaľ máme šťastné a spokojné dieťa. Lebo pre rodiča je najdôležitejšie, aby boli deti v poriadku. Prečo nepíšem o dôležitosti zdravia, teda mať zdravé deti? Lebo v dnešnej dobe už asi ani neexistuje úplne zdravý človek. Celé generácie ako rodičia a deti robíme chyby, opakujeme ich po predkoch. Mnohí starí rodičia vidia následky na svojich vnúčatách. Ak chcú „vidieť“ a chápať súvislosti 😉

Posledné roky nás ale nútia k úplnej zmene. Nič nebolo a ani nebude ako kedysi, na to sa pripravte. Prečo? Lebo sme prišli na hranice morálnych hodnôt, normálnosti a triezvej miere vo všetkom. Sme ako hedonisti, chceme si len užívať. Ale o tom život nie je. Aj pre to prišli nové deti, aj preto sú postavenia planét, ktoré znamenajú rozpad starého.

Celý hodnotový systém sa bude musieť zmeniť, lebo nové deti nezapadajú do ničoho, čo patrí starému svetu.

Pre mňa je malý zázrak kamarátkina dcéra. Minulý týždeň mala tri roky. Dieťa, pri ktorom si musíte dávať pozor na to, čo a ako poviete. Lebo ono VIE. Presne váži Vaše slová a skúma ako sa cítite. Vidíte to na jej tvári. Kopíruje Vás. Pre mňa je ich vzťah mama-dcéra krásnym príkladom, ako sa dá naučiť s dieťaťom komunikovať. Tak, aby boli obe strany spokojné, bez hádok a bez napätia (samozrejme dôležitá je komunikácia už v tehotenstve). Všetko dôkladne vysvetľovať (ako keď príde cudzinec do našej kultúry 😀 ), rozprávať sa s dieťaťom ako s dospelým, pokojne, ale s nastavenými hodnotami rešpektu a vzájomnej úcty (dieťa nevelí mne, ale ja som autorita). Dať čas dieťaťu na premyslenie, na emóciu, ale nastaviť hranice, znovu – s vysvetlením, prečo to ja, ako rodič, chcem takto. Uvedomiť si, že nemôžem od maličkého dieťaťa očakávať správanie a múdrosť, akú majú dospelí. Zbytočne sa hnevám na to, aké je. Vie len to, čo ho naučím. Teda je na mojej zodpovednosti, zodpovednosti rodiča, čo z dieťaťa vyrastie. Nemôžeme sa vyhovárať na spoločnosti – aj tú tvoríme len my, ľudia. Svojou energiou, myšlienkami, nastavením a rozhodnutiami. Tu je dôležité vnútorné nastavenie „kontrolóra“. To, čo v nás rozhoduje. Či rovnako ako sme na iných prísni a kritickí, sme aj sami voči sebe. Samozrejme v dobrom, nie sebadeštrucia cez pocit viny a hanby. Ale múdre a spravodlivé konanie, kedy to, čo vyžadujem od iných, konám automaticky. Hnevám, posudzujem a kritizujem bezcitnosť a aroganciu iných? Dobre, ak kritizujem, musím sa spýtať svojho ja: Koľko robím Ja pre pomoc tým? Dávam na charitu, pomáham útulkom, nakŕmim túlavé mačky, alebo len kritizujem, veď mňa sa to netýka? … toto je na každého svedomí, na hlase vnútorného „kontrolóra“. Lebo možno o pár dní budem ja potrebovať niekoho pomoc.

Kedysi bola jednoduchšia doba. Všetko išlo akosi pomalšie, bolo viac istôt a bezpečia. Nebudem rozoberať pozadie sveta a čo stojí za tým, aby sme boli stále v napätí a strachu, o tom niekedy inokedy. Hoci je to podstatnou súčasťou toho, kde sa ako civilizácia (a jedinci) nachádzame. Ilúziu, ktorú vytvárajú média cez negatívne správy, informácie plné strachu, tragédií, zámerne upravená realita, atď. … toto všetko útočí na naše potreby istoty a bezpečia. Ak si uvedomíme – NAČO je to všetko dobré? Prečo nás tým kŕmia? Veď to nás všetkých uvádza do ešte väčšieho strachu, chaosu a nepokoja. Načo sú pre nás informácie, že na druhej strane zemegule niekoho zavraždili, okradli, alebo sa udiala dopravná nehoda? Prečo sme kŕmení traumami iných?… Lebo to „niekto vonku“ potrebuje. Držať nás v negativite: bojte sa o svoju bezpečnosť, o svoje deti. Všade číhajú choroby , neprestajne sme kŕmení reklamami na lieky, musíme sa dávať očkovať, atď. Nikde ale nevidíme, čo máme robiť ako prevenciu, že najjednoduchšie ako si udržať zdravie na zimu, je dávať si D3, zinok a držať telo vo vnútornom teple správnou stravou. Nevidíme, že štát robí opatrenia, aby sme tu žili v bezpečí. Akože to robia, no úplne nezmyselne. Nákupom starých stíhačiek či vrtuľníkov bez výbavy!!! Aby robili opatrenia zmysluplne, chránili nás, veď platíme bezpečnostné zložky, chránili hranice, dodržiavanie zákonov (ale spravodlivo, nie že zákony neplatia pre „vyvolených“). Chrániť náš majetok a domy, veď platíme za ne dane (ozaj, načo sú vlastne dane za nehnuteľnosť, keď všetko čo je na pozemku je aj tak už xkrát zdanené tým, že sme to kúpili. Za plat, ktorý bol tiež zdanený)… Apropos, proti komu vlastne bojujeme? Médiá nás infikujú proti Rusku. Krajina, ktorá dáva peniaze hlavne na obranné systémy, ktorá nemá základne po svete ako NATO (ktoré malo byť mimochodom zrušené hneď, ako padla Varšavská zmluva). Nie je útočníkov, len ilúzia, ktorá sa tu vytvára. Jediní útočníci sú tí, ktorí nás neprestajne strašia. A čo je horšie, mnohí sa skutočne boja. Následok – veľké vnútorné napätie. Krehký srdcovo cievny a nervový systém zapojený do vysokého napätia. Z toho samozrejme ťaží druhý najlepší biznis sveta – farmaceutický priemysel (vojenský je prvý … aj keď je to už možno aj naopak). Tu napoviem, dávajte si maximálne denné dávky magnézia.

Aj pre toto všetko je teraz náročnejšia doba – udržať sa v pokoji a nedovoliť okoliu, aby nás sťahovalo do emočnej žumpy. Ak si to neustrážime, tak sme vo veľkom nepokoji, neprestajnom napätí, strese, naháňaní sa za … vlastne za čím? Sme na špici technického rozvoja. Máme obrovské množstvo domácich pomocníkov, ktoré nám majú uľahčiť život. Kopec vymožeností pre našu spokojnosť, väčšiu zábavu. Všetko máme po ruke, obchody plné na prasknutie. Ale, zdá sa Vám, že je to skutočne tak? Skutočne máme jednoduchší, spokojnejší a ľahší život? Mne sa to vôbec nezdá. Čím ďalej, tým je to horšie. Ako rastie všetko hmotné (plníme si všetky priania), upadá duchovné (morálne hodnoty, pozitívne charakterové vlastnosti).

Prečo to všetko píšem k téme rodič-dieťa? Lebo mnohí nemôžu mať, hoci chcú mať deti. Veľmi ich chcú! Urobia pre ich získanie čokoľvek! To, že ich zámer (dôvod prečo mať dieťa) je nesprávny, o tom nebudem písať, to by bolo na dlho… ALE! Často, keď deti konečne majú, môžu sa tešiť z ich prítomnosti, zrazu prídu na to, aké je náročné byť rodičom. Ako je náročné byť na 100% prítomným, pokojným, pripraveným byť stále po ruke malému tvorčekovi, ktorý len plače alebo spí. No a nedajbože, ak sa narodí s nejakou „vadou“. Životné štandardy sú zrazu fuč. Zabúdame na jednoduchosť všetkého – na svoj pokoj, na to, že materská dovolenka je na to, aby sme sa na 100% venovali dieťaťu a prispôsobili svoj svet potrebám dieťaťa.

Ale aj tu technológie pomôžu. Na nete sa dozvieme všetko, čo naše dieťa potrebuje! Rady rodičov, starých rodičov – to je zastaralé, je iná doba! Už sa netreba dieťaťu toľko venovať, na všetko sú návody a skratky. Šup dieťa pred obrazovku, pustíme mu rozprávku. Neskôr mobil do ruky. A my ako rodičia necháme, aby deti vychovávali technológie. Zahrňme dieťa ešte väčším množstvom hračiek a vymožeností, dajme všetko dostupné. Veď na to máme … veď aj iné deti to majú … doprajme, veď my sme to nemali … Ale že dieťa nepotrebuje more vecí k tomu, aby bolo šťastné, na to akosi zabúdame. Pre vlastnú pohodlnosť? Aby sme mali znovu svoj pokoj a predchádzajúci životný štandard? Dôvodov môže byť veľa. Ale akosi si nevšimneme, že k týmto vymoženostiam ide súbežne tieň nelásky, odcudzenia sa, žitia v ilúzii toho, čo tv a pc prináša. Filmy a hry odrezané od reálneho života, vychovajú izolovaných ľudí. Užívanie si života, samé žúrky, drahé oblečenie berú mladí ľudia za normálne a prirodzené. Nikde sa neukazuje, čo všetko človek pre luxus musí urobiť, koľko sa nadrieť, aby vôbec nejaké peniaze zarobil. Mladí nechcú pracovať (česť výnimkám), chcú si len užívať svet z jeho vymoženosťami. Najlepšie je nájsť si niekoho bohatého, kto sa o mňa postará! … Riešenie problémov cez hádky, úteky od problémov, striedanie partnerov je tiež vo filmoch normálne. Že je to ale v reálnom živote nenormálne, to nemajú mladí ľudia ako zistiť. Vypestujú si strach z komunikácie, z konfrontácie, z nedokonalosti (nemám dokonalé telo, vzhľad, nemám postavenie, peniaze, atď…). Prípadne médiá vychovajú nepokojných, nestriedmych, arogantných jedincov, ktorí vedia komunikovať len agresiou (ako vidia v tv, alebo v pc hrách). Takže aká pomoc od technológií? Z detí vychovávame, oprava, nevychovávame, jedincov, ktorým je dovolené všetko a môžu všetko. Vyložili sme ich v pomyselnej hierarchii rodiny nad seba a dovolíme im, aby nami manipulovali. Krikom, plačom, výčitkami. Keď je rodič Dospelý, uvedomí si, že toto je manipulácia. A na podobné emočné výlevy nereaguje krikom, ale pokojne: „prestaň, na mňa toto neplatí. Pokiaľ neprestaneš, nič nedostaneš, nikam sa nepôjde“ … atď … stačí 3-4 razy a dieťa pochopí, že Vami nepohne. Ak sa rodič a dieťa hádajú, hádajú sa dve deti 😉 autorita sa buduje pokojom, nie krikom.

Prečo som sa k tejto téme tak rozpísala? Lebo presne toto je téma od minulého roku. Koľko komu dovolíme. Kde sme Dospelí a kde podľahneme Manipulátorom. Kedy sme my tí, ktorí vychovávajú a kedy sa necháme vychovávať (aj maličkými deťmi – k väčšiemu pokoju, radosti, k spomaleniu života). V dnešnej dobe my, ako rodičia (a mnohí ako starí rodičia) vidíme, koho sme vychovali. Akú generáciu sme pripravili, čím sme vybavili tých, ktorí budú po nás tvoriť spoločnosť a hodnoty. Už chápete, prečo som písala predošlé riadky o výchove a koľko komu ne/dovoliť? Možno si poviete, že je neskoro prevychovať svoje už dospelé deti, zmeniť generáciu. Ale deťmi sme celý život. Naše Vnútorné dieťa sa chce hrať, tešiť, chce sa cítiť bezpečie a mať spokojnosť. Celý život je škola, neprestajne prichádzajú nové lekcie. Kto sa chce meniť, rásť, múdrieť – využíva všetko dostupné. A tu je to správne využitie technológií. Hľadajme pravdu, skúmajme informácie, neverme každej ilúzií, ktorú niekto vypustí.

Najväčšie ilúzie vidieť v politike. Neskutočné divadlo! Osobne ma najviac hnevá, že zákony neplatia pre všetkých rovnako, že pomaly mizne sloboda slova a naša národná suverenita je predaná za pár drobných. Nechcem politizovať, nikoho haniť, ani uprednostňovať. No priatelia, budúci rok je rozhodujúci, čo sa týka našej budúcnosti. V mnohých smeroch ide o to, či sa zachová aký-taký pokoj, alebo príde k úplnému rozvratu tradičných hodnôt (zdravá súdržná rodina, ako základ štátu, základ morálnych hodnôt, istôt). Prosím Vás, choďte voliť. Nezahoďte svoj hlas „lebo aj tak sa nič nezmení“. Ak toto urobí polovica národa, k moci sa dostanú najväčší manipulátori (ktorí vedeli dobre namotať voličov). Voľte, ale múdro. Skúmajte, preverujte, lebo ilúzie sú obrovské. Buďte zodpovednými občanmi krajiny, myslite na to, akú krajinu chcete mať. Myslite na to, aké následky prinesie to, komu dáte svoj hlas, komu chcete dať svoju dôveru. Vlani sme sa učili, že slová a realita je rozdiel. Že pokiaľ sa nič fyzicky neuskutoční, tak slová neplatia. Že nie je každý anjel, kto sa zaňho vydáva ste už určite postrehli. Aj to, že nie je každý zločinec, kto bráni svoje územie. Pozerajte na morálne hodnoty daných ľudí a to, čo vytvárajú. Nie čo všetko sú schopní nasľubovať, čím sa chvália. Dôležité sú výsledky, nie sľuby. Ak múdro nenastavíme morálne hodnoty, naša civilizácia je odsúdená k zániku. Či si to chceme, alebo nechceme priznať, smerujeme k tomu. Normálnosť je prenasledovaná, diagnózy sú dávané za správnu mierku hodnôt. Veľmi pekné divadlo je okolo Gréty a jej aktivít na zmenu klímy. No stačí hľadať informácie a buď Vás roztrhne od smiechu, alebo od zlosti. Nad nezmyslami, ktoré sú v pozadí jej „úžasných“ aktivít. Nehľadiac na to, že dieťa, ktoré má študovať, vzdelávať sa k danej téme, nedáva nijaké návrhy na zmenu, ale len kričí, útočí a obviňuje. Naviac nechápem, prečo sa nepočúvajú hlasy odborníkov a tých, ktorí sú kapacitami vo svojom odbore? To kde sme??? To už sme zašli tak ďaleko, že pubertiak môže riadiť chod spoločnosti? Ešte stále predsa platí (aj keď pozerám do eu parlamentu, tak už zrejme nie) že na každé postavenie a funkciu treba mať patričné vzdelanie. Kto zaplatil túto ilúziu? A načo je vlastne dobrá? Napr. zámerne odviesť pozornosť od dôležitých vecí? Urobiť „haló“, divadlo okolo ničoho. Áno, klimatické zmeny sú fakt, no treba konať, nie len okolo toho kecať. A aj tu, kto chce koná a bez toho, aby o tom vykrikoval do sveta. V prvom rade by sa však mali zobudiť tí, ktorých sa to (momentálne akoby ne)týka, najväčší znečisťovatelia.

… a toto je len malé zrniečko ilúzií sveta. Sme tak neskutočne klamaní, že človek nechápe, ako je to vôbec možné! Najhoršie je, že naši starí rodičia, ktorí pozerajú tv, uveria všetkému, čo tam je. Lebo kedysi platilo, že slovo robí muža, že čo sa povie, to platí, čestnosť a morálne hodnoty boli normami, bežne používané. Druhé nešťastie je, že mladých nezaujíma chod spoločnosti. Nevedia čo sa deje v pozadí, nehľadajú informácie a súvislosti.

Kam sme ako civilizácia dospeli? K strate základných morálnych hodnôt, k strate úcty, rešpektu voči iným, k egoizmu? Civilizácia na vrchole a my hlúpneme? Mnoho predošlých civilizácií skončilo práve na strate toho, čo by malo byť prirodzené. Čo je našťastie zachované a normálne používané vo východných krajinách – úcta k predkom, úcta navzájom, dbanie o morálne hodnoty, správne smerovanie detí. My sme v strede Európy, medzi západom a východom. Mali by sme byť ako neutrálne územie, kde môže byť čokoľvek a ktokoľvek, ale nesmie nám to zmeniť naše pôvodné nastavenie. Našu podstatu, hodnoty a pozitívne kvality a tradície. Prečo o tom píšem? Aj o tomto bude nasledujúci rok. O tom, či sa necháme inými klamať a opakovane zaťahovať do cudzích hier (o moc a peniaze), alebo budeme pracovať na seba, dbať o „svoje“, budeme sa venovať tomu, čo je v súlade s našim Ja. Tlak samozrejme zosilnie, lebo mnohým sa nebude páčiť naša tvrdohlavosť , naše nové nastavenie (už nie sme také ovce ako kedysi, už sa búrime voči klamstvám) . Budú nás pichať slovami. K pocitom viny sa pridá aj hanba, k obviňovaniu kritickosť a posudzovanie/odsudzovanie. Arogancia. Skúška našich hraníc a nastavenia Ja Som.

Tak ako minulý, tento, tak aj budúci rok bude treba byť v strede, v neutralite a vyvážení, nebyť nikoho obeťou. Mať pevne nastavené morálne hodnoty, dodržiavať poriadok vnútorný, aj vonkajší, dbať na svoju morálku, čestnosť, lebo podľa toho príde odmena. Uvedomiť si vlastnú hodnotu a že Ja mám rovnaké práva, ako iní. Nedovoliť iným šliapať po Ja Som. Uvedomiť si, že nemusím, ak vnútro hovorí NIE. Rešpektovať a počúvať svoje Ja. Dbať o seba a púšťať preč, čo už neslúži (emócie, vzťahy).

Nasledujúci rok bude v mnohom náročný. Nedostaneme nič zadarmo. Bude potrebné veľa a dôkladne, dôsledne pracovať na všetkom, na čom nám záleží. Nič nepôjde jednoducho, ale ak sme naučení makať, neprekvapí nás tvrdosť roka. Budeme môcť veľa zarobiť (bude veľa príležitostí), ale hlavne a zopakujem, nech je to poctivo. Lebo ilúzie sa rozpadajú a na všetko sa hneď príde. Pre mnohých budú tieto odhalenia ako trpké prebudenie sa, nepríjemný preplesk od osudu, zdesenie nad tým, komu sme verili, za koho dávali ruku do ohňa. Ale berte to prosím ako pozitívum. Konečne vidíte pravdu, skutočnú tvár tých, čo nosili masky. Myslite na to, že po strate prichádza vždy niečo nové. Určite aj lepšie. Nehnevajte sa ani na seba, ani na manipulátorov. Všetko čo sa udialo, bola LEN skúsenosť. K zmúdreniu, k pochopeniu toho, aký je svet, v akej veľkej ilúzii žijeme.

Všetko sa zrýchľuje a aj čas lekcií sa skracuje. Urobíme prešľap a do polhodiny dostaneme po rukách. Len aby sme si uvedomili, čo ne/robiť. Aké chyby viac neopakovať. Je to skvelé, lebo to, čo môžeme sami zvládnuť, nemusíme posúvať do osudu svojim deťom.

Dbajte preto o seba, myslite na následky svojich myšlienok, rozhodnutí. Skúmajte to, čo Vám osud nadelí ako lekciu bez hnevu na okolie, život, ľudí, Boha. Uvedomujte si neprestajne, že Ja Som je to, čo tvorí realitu. Nikto za Vás neurobí to, čo musíte Vy sami! Buďte zodpovednými, Dospelými jedincami. Spoliehajte sa hlavne sami na seba. Skúmajte a upratujte najskôr svoje nastavenia a kde Vy sami robíte chyby (kým začnete obviňovať iných). Čo vysielate, to prijímate. Nič nie je náhoda. Všetko má svoje súvislosti. Myslite na to, čo chcete, nie na svoje obavy, na to, čoho sa bojíte. Strach má veľké oči a je nereálny. Patrí do budúcnosti, ktorú tvoríte vždy len TERAZ.

Prajem nám všetkým do Nového roku veľa pokoja, múdrosti a triezveho uvažovania. Manipulátorom prajem, aby si konečne prestali na iných dokazovať svoju hodnotu a mali sa viac radi. Aby si uvedomili, že je úplne zbytočné kričať, ponižovať, urážať iných. Aby si uvedomili, že všetko čo vysielajú, to všetko je ako hodený bumerang. Že mať postavenie je obrovská zodpovednosť, ktorú si treba neprestajne strážiť pokorou, múdrosťou a čestnosťou. Uvedomili si, že moc, peniaze alebo postavenie je pominuteľné tak, ako všetko svetské. Skutočnú hodnotu a kvalitu má len božské v nás samotných. To treba zveľaďovať, pestovať, opatrovať. Na tom skutočne záleží. Priatelia, buďme na seba láskavejší. Doba to veľmi potrebuje. Nedajme sa strhnúť davom, majme svoju hlavu a svoje morálne nastavenia. Snažme sa byť v neprestajnej sebakontrole. Mať morálne kontrolky na pamäti vždy, keď príde čas rozhodovania sa. Aby sme na konci svojich dní neľutovali, čo všetko sme mali urobiť inak.

Mária 🙂