Keď človek pichne do osieho hniezda, zahučí to. Rovnako to zahučí aj vtedy, keď sa na svetlo sveta vytiahnu „zatracované a nepekné“ vlastnosti.
Pokiaľ sa jedná o tých druhých, tak je to v úplnom poriadku a my môžeme s radosťou hodnotiť, posudzovať, odsudzovať a komentovať niekoho „nemóresnosť“. Nás to postaví do pozície lepších, slušnejších a vychovanejších ako sú tí druhí. Teda naša hodnota rastie a my sa cítime dokonalejšími. Čo ale v prípade, ak sa ukáže opak? Vtedy už obyčajne nastupujú rôzne metódy našej obhajoby. Ich repertoár je nevyčerpateľný, lebo vynaliezavosť ľudí v zastieracích manévroch nepozná hranice.
Rovnako tak to prebiehalo pri všeobecnom počudovaní sa nad článkom –INTROVERT. Jeho cieľom bolo poukázať len na zlomok tých prístupov zo strany druhých voči nám, ktoré nás zaženú na ostrov samoty – INTROVERT. Teda bližšie povedané, ako sa rôzne prejavy správania sa voči našej osobe, podpisujú pod našu tendenciu unikania zo vzťahov.
Poďme postupne po jednotlivých bodoch :
1/ Nevšímavosť. – ak sa niekto správa k nám nevšímavo, po niekoľkých pokusoch o zblíženie to väčšinou jednoducho vzdáme.
2/ Ľahostajnosť a nezáujem – tiež neprispievajú k budovaniu práve vrúcnych a priateľských známostí.
3/ Zaoberanie sa akurát inou činnosťou znamená, že ten druhý o mňa nestojí a ignoruje ma. Jeho prioritou moja osoba nie je.
4/ Zosmiešňovanie druhých tiež patrí k osvedčeným postupom, ako odpudiť aj tých najtolerantnejších.
5/ Ak niekto vysiela signály do svojho okolia – ja nikoho nepotrebujem, tiež k nemu s najväčšou pravdepodobnosťou nepobežím s otvorenou náručou.
6/ Zneisťovanie a uvádzanie do rozpakov nás rovnako neokúzli a nepresvedčí o tom, že daný človek je spoľahlivý kamarát.
7/ Konflikty a hádky asi ani netreba bližšie špecifikovať, kto by ich už len chcel mať na dennom poriadku.
8/ Nečitateľnosť človeka tiež nevyvoláva dojem záujmu o druhých a navyše ich zneisťuje. Tu si možno povieme – od neho ruky radšej preč.
9/ Ak niekto nereaguje na naše volania a chýba reciprocita vo vyjadrení rovnakého záujmu aký vysiela druhá strana, tak od takéhoto človeka sa časom určite tiež vzdialime.
Tieto moje myšlienky mali istým spôsobom potvrdiť tie ďalšie body, ktoré sa týkali chýb vo výchove. Tu som mierila na skutočnosť, že INTROVERT je vo veľkej miere produktom aj výchovných vplyvov.
Ohlasy a komentáre ma však priviedli k ďalšiemu zisteniu. Niektorí čitatelia tie body pochopila ako charakteristiku introverta, a nechali sa uniesť emóciami odporu, nesúhlasu, počudovania, ale aj súhlasu a zamyslenia sa nad témou aj v širšom kontexte, teda čítali „medzi riadkami“.
Nesúhlasné stanoviská a stanoviská odporu voči jednotlivým bodom ma priviedli na myšlienku, že je celkom možné, že tieto hrubé prejavy správania sa voči našej osobe sa tak dostanú do podvedomia a my si ich natoľko osvojíme, že ich prestaneme vnímať. Stanú sa jednoducho našou súčasťou, žijú si vo svojej latentnej podobe a z času na čas vystrčia svoje „rožky“ a my ich parádne predvedieme voči druhým. Ako je to možné? Jednoducho. Bránime si integritu svojho územia zvaného INTROVERT, a keď sa nám tam dostane nepozvaný hosť a my sa zrazu cítime ohrozený, použijeme rovnaké prostriedky na odpudenie, ako boli použité voči nám niekedy dávno. Bránime sa zbraňami našich útočníkov a odpudzovačov. Veď ak tie zbrane úspešne zaúčinkovali proti nám, tak určite zaberú aj na tých druhých.
A tu by som dala do pozornosti tie body, ktoré som písala ako druhé v poradí a určite mi dáte za pravdu, že aj introvertní rodičia môžu povedať svojmu dieťaťu – 1/ Nevšímam si ťa decko nepodarené! Možno vtedy, keď budeš robiť tak, ako chcem ja.
2/ Teraz mi daj pokoj, nemám na teba náladu!
3/ Vidíš že pracujem, tak odpáľ!
4/ Si malý, krpatý a tomuto ešte nerozumieš. Atď.
A tu sa obraz toho, že introvertný človek je iba utiahnutý, slušný, nápomocný, plachý, tichý, rozpadá na malé kúsky. Naše ponímanie introverta je častokrát spájané so samými pozitívnymi vlastnosťami a vnímame ho možno aj ako obeť. Ak si však uvedomíme, že v typológií človeka rozoznávame melancholika, flegmatika, cholerika a sangvinika. K tomu môžeme pridať ich rôzne charakterové črty získané v procese socializácie. Spoločenské postavenie, získané skúsenosti v priebehu života, záujmy, koníčky, vierovyznanie atď. Všetko to utvára nespočetné množstvo najrôznejších kombinácií a typov osobností, každú so svojimi osobitosťami a zvláštnosťami, preto hore uvedených 9 bodov je len kvapkou v mori.
Záverom chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa podelili o svoj názor a pomohli tak poodhaliť ďalší kus cesty k sebaspoznávaniu a odhaľovaniu tajomstiev sveta, ktorý nás obklopuje.
Odkaz pre Azodarianu : naozaj sa považujem za introverta a po tomto vysvetlení je Ti už asi zrejmé prečo Tvoj komentár ma vyprovokoval k napísaniu tejto dlhej úvahy.
S pozdravom stála čitateľka
ĎAKUJEME!!!
