Väčšina vzorcov správania, ktoré ovplyvňujú naše milostné vzťahy, má svoj pôvod v detstve, vo veku do dvoch rokov. Tieto vzorce nemajú slovný ani vedomý myšlienkový základ. Sú to emocionálne a fyzické vzorce. Podobne ako trávenie, fungujú na nevedomej úrovni, aj keď môžu byť veľmi zložité.
Ak sa pozeráte na prežité intímne vzťahy, pravdepodobne si všimnete nejaký vzorec, nejakú paralelu. Sú tu aj rozdiely, ak sa však pozriete bližšie na jednotlivé podobnosti, môžete zazrieť vzorce intimity, ktoré majú korene v detstve. Vaše emocionálne potreby v milostnom vzťahu odzrkadľujú vaše emocionálne 
potreby, ktoré mali uspokojiť rodičia. Chceli by ste, aby vás považoval za výnimočnú rovnako, ako vás vnímali rodičia. Chceli by ste si byť istá partnerovou láskou rovnako, ako ste si ňou boli istá u rodičov. A tiež by ste si želali, aby vám partner venoval viac pozornosti tak isto, ako to robili vaši rodičia. Len málo vecí z tohto zoznamu sa odohráva na vedomej úrovni. Keď stretnete muža, nepoviete si : „Vzťah s týmto mužom mi dá to, čo som nedostala v detstve. Skúsim od neho získať to, čo som vždy túžila dostať od rodičov, ale nikdy som to nedostala.“ Jednoducho sa zrazu pristihnete, že opakujete vzorce správania z detstva.
V dospelosti trpíme vnútornými konfliktami a stresom, pretože aj keď je jedna naša časť neuspokojená z milostného vzťahu, druhá časť je v skutočnosti uspokojená, lebo opakuje vzorce správania z ranného detstva. Toto je jedna naša časť, ktorá je ochotná uspokojiť sa s útechou a bezpečím. Tá väčšia časť nás samých však nechce uviaznuť vo vzorcoch, ktoré neustále obmedzujú našu schopnosť prežívať lásku vo vzťahu. V rannom detstve sa učíme, alebo sa do nás vtláča skúsenosť „lásky“, ktorou nás zahŕňajú tí, čo sa o nás starajú, väčšinou rodičia. Spôsob, akým s nami rodičia zaobchádzali, či už to bolo láskyplne alebo hrubo, sa stane našou šablónou pre lásku. Je to ako radar. Keď sme s partnerom, ktorý s nami zaobchádza ako rodičia v detstve, potom naše emócie a telo cítia niečo ako: „Áno, to poznám. To je ako doma.“
Ak vás napríklad jeden z rodičov emocionálne zneužíval, podvedome vás budú priťahovať muži, ktorí majú rovnaké sklony. Ak vás otec či matka zanedbávali, budú vás nevedomky priťahovať muži, ktorí vám nebudú schopní poskytnúť pozornosť po ktorej túžite. Ak boli voči vám rodičia prehnane kritickí, potom vás budú podvedome priťahovať muži, ktorí vás budú kritizovať. Podvedome sa budete snažiť znova vyvolať pocit „domova“. A nezáleží na tom, aké to bolo nepríjemné, vaše telo túto skúsenosť stále interpretuje ako „lásku“.
Ľudia navyše opakovane skúšajú získať od partnera lásku a uznanie, ktoré nikdy nedostali od rodičov. Znova a znova sa púšťajú do akéhosi psycho-emocionálneho tanca, ktorý sa naučili v detstve podľa rytmu rodičov a pokúšajú sa prostredníctvom neho získať lásku a pocit prijatia. Ak ste sa napríklad v detstve „starali“ o rodiča alkoholika, budete mať tendenciu hrať rolu opatrovateľky aj vo vzťahu s partnerom. Ak ste získavali pozornosť rodičov roztomilosťou alebo dokonca náznakmi flirtovania, potom rovnakú rolu „zvodkyne“ budete hrať s mužmi v dospelosti. Ak ste potláčali seba samu a súhlasili so všetkým, čo povedali rodičia, potom sa budete správať podobne aj k partnerom.
Je to nevyhnutné. V detstve záleží naše emocionálne aj fyzické prežitie od rodičovskej lásky. Náš nervový systém sa naučil, čo pre to treba urobiť: Usmievať sa, súhlasiť, predvádzať sa, ovládať sa, priznávať chyby či robiť silného. Ako dospelí pokračujeme aj v milostnom vzťahu v podvedomom hľadaní lásky uznania spôsobom, ktorý sme sa naučili ako deti.
Pamätajte, že si budete stále podvedome vyberať mužov, ktorí vám nedajú to, čo potrebujete, kým sa budete snažiť „získať lásku“. V skutočnosti si nevedomky vyberáte partnerov, ktorí vám podobne ako rodičia v detstve nemôžu dať lásku, po akej túžite.
A budete to robiť tak dlho, kým sa nenaučíte, že láskou, po ktorej ste vždy túžili, STE VY.
Prestaňte hľadať lásku mimo seba ako malé dieťa, objavte ju v sebe – a MILUJTE!!!
/D.Deida – Keď ide o mužov/
Zdroj:
