Písala som si s kamarátkou a medzi hubami, varením, prácou a deťmi mi dala tému na článok… aj keď sme sa zhodli na tom, že priateľstvo sa s láskou dá len ťažko porovnať… hmmmm… 🙂
Tak, ako láska má mnoho podôb, i priateľstvo môže narásť do takých rozmerov, že už ide o lásku. Ale kde sú tie hranice, ktoré to určia? Kedy vieme, že toto už nie je priateľstvo, ale že toho človeka už skutočne z celého srdca milujeme??? Mnoho sme písali o bezpodmienečnej láske. Ak si predstavím skutočné priateľstvo (ale aj SKUTOČNÚ lásku), je to o bezpodmienečnej láske. Je to VŽDY LEN o LÁSKE.
Ak hľadáme hranice vo vzťahoch k opačnému pohlaviu, ak chceme zistiť, či dotyčného človeka milujeme, alebo sa jedná len o priateľstvo, ako vieme určiť kde je ten pomyslený predel a čím sa „aktivizuje“?
Mnohí by povedali, že ten dotyčný je taký a taký a preto ho milujem. Ale prečo to a to nemilujeme aj na inom človeku, prečo nás priťahujú tie veci/vlastnosti, len na tomto človeku? Možno preto, že každý sme jedinečný a svojim spôsobom dokonalý. Každý máme iný prejav, iné vlastnosti, vyznávame a obdivujeme iné veci. Priťahujeme k sebe podobné bytosti a rovnako i tých, ktorí nám pomáhajú v sebazdokonaľovaní. Tých už tak veľmi nemilujeme, že? Dokážu nám nastaviť také zrkadlá, z ktorých nás ide rozhodiť 😀 ale na druhú stranu po čase zistíme, že nič lepšie nás nemohlo stretnúť. Prečo je tomu tak? Pochopíme, naučíme sa to, čo by sa inak nedalo. Alebo možno prebehlo, udialo sa horším spôsobom, trvalo dlhšie …. Vrátim sa však nazad k tomu, čo máme v sebe, k láske a k priateľstvu.
Často počujeme- s tým sa nezahadzuj, toho nepočúvaj, tento človek nie je pre teba vhodný…. kto dokáže takéto niečo povedať??? Kto dokáže odhadnúť a posúdiť kto je pre koho vhodný??? Za týmto je niečo iné, nie doporučenia a „dobre mienené rady“. Ak chceme niekoho skutočne spoznať, mali by sme s ním byť, nie počúvať od ďalšieho človeka, aký ten dotyčný človek je. Inak sú všetky informácie zdeformované názorom ďalšej osoby. Hlas duše, srdca – napriek tomu čo kto rozpráva- je silnejší. Nepočúvame rady, nepočúvame doporučenia, ak sme si niečím istí. Prečo? Jednoducho preto, že my sami máme všetku pravdu a odpovede v sebe. Tak potom načo hľadáme riešenia, odpovede a chceme počuť, či potvrdiť to, čo si myslíme a cítime od iných ľudí? Načo potrebujeme istoty v tom, čomu/komu veríme, ak skutočne veríme, ak vieme čo je pre nás dobré, ak vieme, že tento človek nám vyhovuje pre toto a toto? Ak sme si všetkým istí, nenájde sa potom nikto, kto by nám vyhovoril že tento človek je pre nás nevhodný. Rovnako je to s láskou- ak niekoho z celého srdca milujeme, milujeme bezpodmienečnou láskou, tak nech urobí čokoľvek, naša láska sa nezmení. Neposudzujeme, neodsudzujeme nikoho činy, nenútime a nechceme aby bolo podľa nás- „veď my to vieme najlepšie „(všetci sa učíme, niektorí na svojich vlastných chybách, iní si dajú poradiť, ďalším stačí naznačiť). Ale ak je naše priateľstvo/láska skutočnou, dokážeme tomu/od tohoto človeka- povedať/ale aj prijať všetky slová, ktoré sú mierené na naše činy, správanie, život. A my vieme, že ten človek, ktorý nám toto hovorí, si nerieši svoje vlastné problémy cez nás, nepotrebuje si tým nič dokázať. Jeho slová sú bez postranných úmyslov, sú pravdivé, mieria priamo do čierneho… a my to vieme. SKUTOČNÝ priateľ/láska nás nenúti prijať jeho názor, myšlienky, rady… jednoducho nám LEN ponúkne svoje slová ako jednu z mnohých ciest, riešení, možností…nečaká prijatie a nečaká ovácie, ak uznáme, že „toto je to pravé a ty si mal/a pravdu“. Len sa pousmeje a miluje nás rovnako ako predtým. Aj vy hľadáte/chcete takýchto priateľov/lásky? Prídu, nemajte obavy…
Prídu, keď sme toho hodní, keď si SKUTOČNÉ priateľstvo/lásku zaslúžime. Je to určitý DAR a mali by sme Bohu, Vesmíru, ďakovať za takýchto priateľov/lásky, za každého takéhoto človeka, ktorého máme v našom živote.
Ja ĎAKUJEM Bohu za VŠETKY moje priateľstvá, ktoré sú pre mňa viac, ako priateľstvá… 🙂 ĎAKUJEM za LÁSKY, ktoré mi Život nadelil a mám možnosť sa spolu s nimi mnoho naučiť.
ps: tento článoček je na rýchlo napísaný, určite by sa mnoho dalo prepísať, dopísať, upraviť….ak Vás niečo napadne, dopíšte prosím do komentárov 😀
Mária
Ahoj,
podla mna si to napisala dobre, nic netreba prepisovat 🙂
Mna len napada jedna vec. Viem, ze netreba druhym hovorit ako maju zit, akou cestou maju ist. Co vsak v pripade, ked kamaratka ma novy „objav“ a moja intuicia mi hovori, ze to nedopadne dobre. Mam ju nechat do toho spadnut uz po x-ty krat?
Tak pokiaľ 5x zakopneš o nejaký kameň, mala by si si uvedomiť, že treba zdvíhať nohy …kamarátka asi ešte nepozerá pod nohy 😀
na druhej strane, ak jej naznačíš, ako vidíš celú vec, možno bude premýšľať a nový vzťah bude brať inak. vyskúšaj, za pokus nič nedáš 🙂
No kamaratka ozaj nepozera pod nohy, alebo nechce pozerat, lebo sa opakuje stale dookola ten isty scenar. 🙁
Ale skusim jej nejako naznacit a snad tie moje slova budu pre nu okuliarmi, aby ten kamen pod nohami konecne videla 🙂
Niekto sa učí a poučí aj na cudzích chybách a niekto potrebuje zažiť všetko na vlastnej koži…. napadla ma kamarátka, u ktorej sme boli v sobotu. má malého- ani nie dvojročného syna. hovorila nám, aký mala zážitok- žehlila a povedala mu, aby nechytal žehličku, lebo sa opáli. on ukazovákom pravej ruky do nej pichol a samozrejme sa opálil. tak mu to schladila, zaviazala … ja jej hovorím- bolo to dobré, aspoň sa naučil, že to nemá robiť. a ona na to: ale kdeže prosím ťa! on pichol do tej žehličky hneď aj ľavým ukazovákom 😀 …. toto robia deti a my chceme od dospelých, aby mali rozum hihihihi
No ked dietatu povies nerob toto, mas minimalne 90% sancu, ze to spravi. A ked nie hned, tak neskor, ked si bude mysliet ze sa nepozeras 🙂 Len aby otestovalo, ci si ozaj hovorila pravdu 😀
Preto aj s tym naznacenim, ako to ja vidim, je to take otazne… Na deti vacsinou zaberie, ked im to vysvetlis obsirnejsie, ako to funguje a preco to tak funguje 🙂 No dospeli taketo vysvetlenie nezoberu, teda vacsinou nie 🙂
Bibs, kamarátke nevysvetľuj, skús ju navigovať otázkami.
Diana asi mas pravdu, je to lepsi sposob 🙂
Spravil to preto, aby pritiahol jej pozornosť 😀 .ak by mu to natrela panthenolom a nechala nech ho to páli a nepoľutovala, tak by to už neskúšal 😀
Deti si daju povedat skor ako dospely clovek.Viem to zo svojich skusenosti.Ked som upozornovala mojho partnera na velmi falosneho cloveka,tak mi to vyvratil,ze to pravda nie je.Tato osoba ho mierne podrazila,ale bola vraj len nahoda.Ja som sa len usmiala.Podrazila ho 2-krat,tak mozno som mala trosku pravdu.Ked mu podkopala nohy po 3-ti krat(tak ze to necakal)tak uveril mojim slovam.Dnes tej osobe nedoveruje a dokonca vidi aj ake podrazy a klamstva robi na inych.
Treba nechat nech clovek zisti sam.Ked to nezisti,musi sa vela ucit.
Ja som mu oci otvorila,ale musel sa presvedcit na vlastnej kozi.
Aj sliepka sa po x krát naučí, čo má robiť a keď sa to nevie naučiť Tvoja kamarátka, tak tej asi nepomôže nikto. Slota tvrdí, že na niektorých Slovákov treba 20 kg kladivo. Vyskúšaj. 🙂
Hmm tak ja som mierumilovny cloviecik a 20 kg kladivo by som pri mojej telesnej konstrukcii urcite nedvihla zo zeme 🙂 Tak teraz neviem 🙂