Očakávajúc od milovaného človeka len šťastie a potešenie, nechávame zrastať našu lásku s radosťou a pôžitkom. Výsledkom je, že bolesť duše sa pre nás stáva neznesiteľnou.
Keď láska prirastá k pôžitku, začne sa podvedomé uctievanie milovaného človeka. Ďalšou fázou je prudký nárast pripútanosti k nemu, k vzťahom, k sexu. Ďalej pokračuje závislosť od milovaného človeka, strach z jeho straty, strach zo zrady, neschopnosť vydržať bolesť a urážku. V podvedomí sa rýchlo hromadí agresia a začína sa posledná etapa – rozpad rodiny.
Ak teda začnú ťažkosti a nešťastia, netreba sa urážať na blízkych, na osud, alebo na niekoho iného. Problémy – to sú znaky, ktoré ukazujú, že máme problém s dušou. To znamená, že si musíme dať do poriadku najprv svoju dušu. A nemá zmysel urážať sa na svet okolo nás, pretože my sami ho dokážeme urobiť lepším, zmenou nášho vnútorného stavu.
Lazarev S.N.
