V nedokonalosti, v každodennosti je radosť. O tom je celý náš život 🙂
Nikdy by som nevymenil mojich úžasných priateľov, môj krásny život, moju milujúcu rodinu za menej šedých vlasov, či plochejšie brucho. (povedal) Ako som zostarol, stal som sa k sebe láskavejší a menej kritický. Stal som sa svojim vlastným priateľom. Nechcem štrôfať sám seba za to, že zjem extra kúsok, za to, že si neposteliem váľandu, alebo za kúpu toho gýčového trpaslíka, ktorého som vôbec nepotreboval, ale pripadá si (mi) tak krásne na mojej záhrade! Videl som príliš veľa priateľov opustiť tento svet priskoro, predtým, než pochopili veľkú slobodu, ktorá prichádza s vekom. Čo je koho do toho, keď sa rozhodnem čítať do 4 hodín a spať až do obeda? Tancovať (bárs aj sám so sebou) na tie nádherné melódie 60. a 70. rokov, a keď sa mi zachce plakať, za dávno stratenou láskou, tak kľudne plakať budem. Budem chodiť na pláž v tesných plavkách, natiahnutých na vypuknuté brucho a noriť sa do vĺn, pokiaľ sa tak rozhodnem, možno aj napriek súcitným pohľadom (alebo pre tú srandu). Viem, že som občas zábudlivý. Ale niektoré životy sú úplne zabudnuté. A ja si nakoniec pamätám dôležité veci. Pravda, v priebehu rokov bolo moje srdce neraz zlomené. Keď stratíte niekoho blízkeho, alebo pokiaľ dieťa trpí, keď vášho ľúbeného psa prejde sused. Ale zlomené srdcia sú tým, čo nám dá silu, porozumenie a súcit. Srdce nikdy nezlomené je dokonalé a sterilné, ale nebude nikdy vedieť, aká radosť je z bytia nedokonalého. Som nesmierne rád, že som žil dosť dlho, aby moje vlasy zošedli a moje mladícke úsmevy sa večne vryli do hlbokých rýh na mojej tvári. Ako človek starne, je ľahšie byť pozitívny. Už ma nezaujíma, čo si myslia ostatní. Nemám otázky, už sa sám seba toľko nepýtam. Takže na vašu otázku odpovedám, áno som rád zrelý. Môj vek ma oslobodil. Páči sa mi človek, ktorým som sa stal. Nebudem žiť navždy, ale dokiaľ som ešte tu, nebudem strácať čas lamentovaním, čo by mohlo byť alebo si robiť prílišné starosti s tým, čo bude. A jesť dezert budem každý Boží deň (pokiaľ mi naň príde chuť) ….
Peter König
