Našla som na FB u priateľov – aj toto je téma roku 2025 🙂
REŠPEKTUJEM TVOJU BÚRKU, ALE JE TVOJA
V živote príde čas,
keď sa budeš musieť pozrieť do očí niekomu blízkemu – svojmu partnerovi, priateľovi, bratovi – a pevne a nežne povedať:
„Budem k tebe úprimný.
Odteraz už nebudem vstupovať do víchrice tvojich emócií. Rešpektujem ich, rozumiem im, dokonca si ich ctím..
ale sú tvoje, nie moje.
Nemôžem ich prežiť, akoby boli súčasťou mojej duše,
pretože na tejto ceste nosím aj vlastný emočný ruksak, a
to je jediné, čo môžem uniesť.
Ak sa rozhodneš zostať v tej búrke, budem ťa podporovať,
vždy z môjho miesta, z môjho pokoja.
Neopustím ťa, ale nestratím sa ani s tebou.
Odtiaľto, z môjho centra, môžem byť maják, nie loď,
ktorá sa s tebou potopí.
Milujem ťa, a práve preto, lebo ťa milujem,
sa potrebujem starať o svoju rovnováhu.
Milovať nie je nosiť na chrbte váhu života iného;
je to kráčanie spolu, slobodné, ľahké, každý má svoje búrky.
Láska nemusí bolieť viac, ako je potrebné;
láska, keď je skutočná, buduje, nie ničí. „
Niekedy, milovať znamená aj naučiť sa povedať:
„Tu som, ale bez toho, aby som na seba zabudol. ”.
(Fernando D’Sandi)
