Rodová pamäť

Epigenetické spomienky sú odovzdané 14 postupným generáciám

Fakty:

Je úžasné, koľko informácií môžeme odovzdať nášmu potomstvu. Vedci zistili, že naša DNA má spomienky a tieto môžu byť tiež odovzdané. Hovoríme o myšlienkach, pocitoch, emóciách a vnímaní.

Premýšľaj:

Biologické zmeny sú ovplyvnené prostredím, ako aj našimi myšlienkami, pocitmi, emóciami a reakciou na toto prostredie. Naša DNA môže byť zmenená s presvedčením, placebo je skvelým príkladom. Myšlienky pocity a emócie sú obrovské v biológii.

Štúdie osvetľujú, že genetickú informáciu je možné preniesť cez bunky zárodočnej línie druhov v reálnom čase. Tieto poznatky, ktoré menia paradigma, odvrátia konvenčnú logiku, ktorá predpokladá, že genetická zmena nastane počas dlhého časového obdobia stovky alebo dokonca miliónov rokov. V relatívne nedávnej štúdii sa zistilo, že exosómy sú prostredím, cez ktoré sa prenášali informácie zo somatických buniek do gamét.

Exozómy, ktoré sú syntetizované všetkými rastlinnými a živočíšnymi bunkami, obsahujú odlišné proteínové repertoáre a vytvárajú sa vtedy, keď dochádza k náhlemu vzplanutiu z membrány multivesikulárnych telies (MVB), typu organely, ktorá slúži ako membránovo viazaná triediaca komora v eukaryotických bunkách). Exozómy obsahujú mikroRNA (miRNA) a malé RNA, typy nekódujúcej RNA, ktoré sa podieľajú na regulácii génovej expresie. V tejto štúdii dodali exozómy RNA na zrelé bunky spermií (spermie) a zostali tam uložené.

Táto štúdia bola prvým vysvetlením RNA sprostredkovaného prenosu informácií zo somatických do zárodočných buniek, ktoré zásadne vyvracajú to, čo je známe ako Weismanova bariéra, princíp, ktorý hovorí, že pohyb dedičných informácií z génov na bunky tela je jednosmerný a že informácie prenášané vajíčkom a spermiami pre budúce generácie zostávajú nezávislé od somatických buniek a rodičovskej skúsenosti.

Budúce smerovanie:

Kam smerujeme?

Súhrnne spomenutý výskum spochybňuje tradičné Mendelovské zákony genetiky, ktoré predpokladajú, že genetické dedičstvo sa vyskytuje výhradne prostredníctvom sexuálnej reprodukcie a že znaky sa prenášajú na potomstvo prostredníctvom chromozómov obsiahnutých v bunkách zárodočnej línie a nikdy prostredníctvom somatických (telesných) buniek. Efektívne to dokazuje existenciu nemenidovskej transgeneračnej dedičnosti, kde sa znaky oddelené od chromozomálnych génov prenášajú na potomstvo, čo vedie k pretrvávajúcim fenotypom, ktoré pretrvávajú medzi generáciami.

Tento výskum prináša nový význam, čo vyžaduje, aby sme pri každom z našich rozhodnutí brali do úvahy blahobyt siedmich generácií. Nielenže by sme tento prístup mali začleniť do postupov udržateľnosti životného prostredia, ale bolo by rozumné zvážiť, aké sú podmienky, ktorým vystavujeme naše telo – znečistenie a toxické látky, ktoré prenikajú do krajiny a prenikajú do nášho tela, pôdy bez výživy, potraviny s chudobnými mikroživinami, prerušenie nášho cirkadiánneho rytmu kvôli všadeprítomnosti elektronických zariadení, náš odchod z prírody a zánik našich domorodých príbuzenských vzťahov – sa môžu prejaviť na nepriaznivé zdravotné účinky a zníženie kvality života pre predtým nevyčerpaný počet nasledujúcich generácií.

Nebezpečenstvá moderného poľnohospodárstva, priemyselnej revolúcie a súčasného života sú „známymi alebo podozrivými vodičmi za epigenetickými procesmi … vrátane ťažkých kovov , pesticídov, výfukových plynov, tabakového dymu , polycyklických aromatických uhľovodíkov , hormónov, rádioaktivity, vírusov, baktérií a základných živín „(1, s. A160).Toto podstatne podčiarkuje, že vzduch, ktorý dýchame, jedlo, ktoré jeme, myšlienky, ktoré povolíme, toxíny, ktorým sme vystavení, a skúsenosti, ktoré prežívame, môžu pretrvať v našich potomkoch a zostať v našom potomstve dlho po tom, čo sme dávno preč. Musíme byť oboznámení s účinkami našich činov, pretože vyvolávajú zvlnenie efektom povestným pieskom času.

autor: Michal Zelensky

zdroj: našla som u priateľov na FB