Je jednoduché mať rád ľudí, ktorí majú radi nás… ale čo s takými, ktorých správanie nám vadí?
Spomeňte si na niekoho, kto vás rozčuľuje, a sami pred sebou vyslovte túto síce nepríjemnú, ale oslobodzujúcu vetu: „Príčina môjho rozčúlenia nie je v tomto človeku, ale vo mne“. A potom sa snažte prísť na to, čo presne toto rozčúlenie spôsobuje. V prvom rade je pravdepodobné, že vás na danej osobe rozčuľuje nejaká 
vlastnosť alebo nedostatok, ktorý máte vy sami. No pretože túto vec potláčate, nechcete ju vidieť, nevedome ju projektujete na druhých. Hľadajte vady vo svojom nevedomí, a vaše rozčúlenie sa zmení na vďačnosť za to, že vás správanie toho človeka doviedlo k poznaniu seba samých.
Typické je aj to, že vás určitý človek rozčúli preto, lebo sa nespráva podľa vášho očakávania. Ak chcete toho človeka alebo jeho správanie zmeniť, určite sa vám to podarí skôr, keď sa nebudete rozčuľovať. Rozčúlenie iba zatemňuje vašu vnímavosť a vaše jednanie je tak menej účinné.
Vo väčšine prípadov však ani nemáte právo po niekom chcieť, aby sa správal podľa vášho očakávania. Zamyslite sa nad tým, a vaše podráždenie čoskoro zmizne.
A zvážte ešte aj to, že daný človek sa správa tak, ako vie a môže. Keby ste mu porozumeli, vaše rozčúlenie by sa vytratilo a vy by ste k nemu pristupovali s láskou; on by vá to oplatil rovnakou mincou, a zrazu by ste sa ocitli v láskyplnom svete, ktorý si sami vytvoríte.
A.de Mello: Cesta k láske
Nádherne a trefne podané 😉