SVETOM VLÁDNE NEVĎAK

Alebo – nech robím čo robím, aj tak sa nezavďačím

Isto poznáte ten pocit, keď sa váš nápad, vaša práca alebo iniciatíva nestretli s takou odozvou, ako ste si mysleli, že by sa mali. Že druhí dostatočne neocenili to, čo ste pre nich urobili, čo ste im poskytli, alebo navrhli. Vtedy sa objavia pocity, ktoré môžu mať rôzny charakter, a teda aj náš pohľad na celú záležitosť môže nabrať rôzny smer. Od ľahostajnosti k celej záležitosti, až po výčitky alebo obvinenia. Tam už záleží od nás, ako to dokážeme spracovať a aké nevyliečené rany to v nás prebudilo.

Opäť platí ale to základné pravidlo – za svoje reakcie sme si zodpovední len my sami, a teda aj za pocity a náhľady na celú záležitosť.

Ak si uvedomíme túto základnú pravdu, potom sa nám už s našimi pocitmi bude pracovať ľahšie. Ego sa bude na začiatku brániť a utvrdzovať nás v tom, že na vine sú tí druhí, že my sme len úbohá obeť, ktorá dopláca na svoju dobrotu. Takto nás bude držať v napätí, výčitkách, smútku a podnecovať naše pocity nepochopenia, odmietnutia a nedocenenia. Ak to spojíme ešte aj s útokom na danú osobu a berieme ju na zodpovednosť za to, čo prežívame my, tak je konflikt na svete a my sa ocitneme vo víre negatívnych energií. Ak do toho zatiahneme väčší počet ľudí, tak tú energiu ešte aj naakumulujeme.

Ak sa nám podarí si celú záležitosť premyslieť a pozrieť sa na ňu z pohľadu pozorovateľa, tak sa môžeme veľa naučiť a objaviť tak to, čo bolo pred tým ukryté. Keď si prejdeme vzniknutou situáciou a zameriame sa na svoje postoje a prežitky k nej, tak zrazu možno zistíme, že naše zámery neboli až tak nezištné a my sme si potrebovali niečo dokázať, potvrdiť, alebo si niekoho zaviazať. Že z našej strany išlo len o obchod, ktorý sme si nemuseli ani uvedomiť, ale na podvedomej rovine vyšlo všetko najavo. Ak by totiž všetko prebehlo nezištne a tak, ako sme najlepšie vedeli a dokázali, tak by nás nevyviedla z miery nijaká reakcia, a teda by sa neobjavili ani nijaké negatívne pocity. Ak sme to zobrali ako našu kritiku, našu nedostatočnosť, a teda našu neschopnosť, treba sa zamyslieť nad tým, prečo je tomu tak. Čo je zdrojom takýchto pocitov v nás samotných.

Tiež by sme to mohli zobrať ako príležitosť na zdokonalenie sa v niečom. Ak to zoberieme ako výzvu na ďalší rast, tak sme na najlepšej ceste pri prekonávaní naších tieňov.

ĎAKUJEME našej stálej čitateľke za jej postrehy 🙂