Tajomné vlastnosti predmetov

Každý predmet v reálnom svete má svoju dušu a teda auru

Veda doteraz neuznáva skryté vlastnosti predmetov a javov. Nevidia teda rozdiel medzi povrazom, na ktorom sa obesil človek a šnúrou na prádlo. Tieto predmety sa však od seba líšia mierou vyžarovania svojej aury; skeptikom by neškodilo si na jednu noc položiť pod vankúš povraz, ktorý pretrhol ľudský život a sledovať svoje pocity.

Príde čas, kedy nám najcitlivejšie prístroje dovolia zachytiť nielen auru ľudí, zvierat a rastlín, ale aj predmetov. Potom budeme môcť učiniť skryté vlastnosti vecí predmetom výskumu. Žijeme vo svete naplnenom javmi, ktoré sú skryté našim očiam, ušiam, hmatu i chuti, a pritom na nás vplývajú. Citlivé povahy tieto neviditeľné a nepočuteľné dotyky vecí vnímajú. Len naše srdce môže neomylne rozpoznať, ktorá z vecí je nám príjemná a ktorá nás odpudzuje. K takejto senzitivite je samozrejme potreba svoje srdce prebudiť.

Hmotný svet existuje a je viditeľný fyzickým zrakom. Jemnohmotný svet tiež existuje, avšak bežným zrakom ho nevidíme.  Oba svety existujú paralelne, v odlišných rovinách a nezávisle na sebe, nie však v skutočnosti, ale len v ľudskom vedomí. Nová éra sa odohrá v znamení zblíženia týchto dvoch svetov. Ich vzájomná hranica sa bude postupne stenčovať, dokedy úplne nezmizne. Myslenie sa uskutočňuje v mysli toho, kto premýšľa. Tieto obrazy sú však skutočné – budúce fotografie ich budú schopné zachytiť zrovna tak, ako hmotné predmety. Človek žije v dvoch svetoch. Z jednej strany svet hmotných predmetov, z druhej strany je obklopený jemnohmotnými výtvormi  myšlienkových foriem.

Každý predmet, rastlina, živočích, kameň, človek či planéta má svoju auru. Aby sme ju zachytili, musíme naladiť náš prijímač, teda vedomie, na tú istú vlnu. Tohoto vyladenia dosiahneme tak, že sa zriekneme seba samých a prenesieme vedomie na sledovaný objekt. Ak sa celu našou energiou sústredíme na tento zámer, vznikne nám myšlienka v presnom zavŕšenom tvare, teda hotový obraz výsledku, ktorého si prajeme dosiahnuť. To je prvá časť procesu. Zbytok už je vec Zákona, teda toho, či mu nestojíme v ceste – nebránime mu vo fungovaní svojimi pochybnosťami, nedôverou, strachom a podobne. Tento proces je neobyčajne citlivý. Prácu Ohňa narušujú dokonca i zanedbateľné pohyby, rovnako ako strach, alebo podobné pocity. Viera či nedôvera sú prvky, ktoré celý proces mocne utvrdzujú. Poznanie tak pretvára vieru  istotu, ktorú nakoniec učiní nezvratnou. Jóga pôsobí na podobnom princípe nezvratnosti myslenia. Je určité, že srdce, v ktorom plane Oheň, jedná s nezvratnou istotou. Viera je Oheň, a Ohňom je istota. Vedomie nezvratnosti vydáva silný a stály Oheň. Preto vám radím, aby ste si udržiavali neustálu vieru v nezvratnosť pôsobenia zákonov Najvyšších síl.

Kto je všímavý, dokáže zaznamenať mnoho vedecky významných javov. Možno si napríklad všimnúť, že sa pohyby aury neodrážajú len v očiach, ale i pocitoch na koži, obzvlášť okolo ramien. Zrovna tak je možné vidieť, že svetlo vydávajú veci, pri ktorých by sme to neočakávali: drevo, plátno, guma a mnoho iných predmetov, čo neodpovedá bežným zákonitostiam. Nakoniec – vieme, že takzvaná elektrina je vlastne najhrubšia forma viditeľnej energie Fohat (pojem teozofie- všadeprítomná energia a sila). Energia Fohat sa môže stať viditeľnou, a to vďaka činnosti čistého srdca, akumulujúceho energiu. Potom začne z akéhokoľvek povrchu vychádzať svetlo zvláštnej kvality. Fohat sa vrství všade, avšak je treba učiniť ho viditeľným za pomoci nejakého dosť citlivého mechanizmu. A tým môže byť iba akumulujúce srdce.

Aura sa vrství dlhé veky. Aurou sú obklopené všetky telá a všetky predmety hmotného sveta, počínajúc elektrónom a atómom a končiac slnkom, planétami a všetkými vesmírnymi telesami.

Všetko, čo existuje má svoje žiarenie. Kirlianove fotografie dokážu zaznamenať žiarenie rastlín i živočíchov. Čoskoro však bude možné zaznamenať i svetlo, ktoré vyžarujú niektoré predmety. Už samotná vysokofrekvenčná fotografia – vynález Kirliana, umožňuje zachytiť , vidieť a skúmať neviditeľné svetlo. Časom budeme schopní zachytávať i jemné vyžarovanie predmetov.

Materialisti môžu byť kľudní: jemnohmotné telá majú váhu i objem a ich podstata je úplne materiálna. Iba hustota hmoty sa líši od tej bežnej a jej stavbu a chemické vlastnosti možno skúmať obtiažnejšie, než ako sme zvyklí v chemických laboratóriách. Táo hmota nie je viditeľná fyzickým zrakom, avšak ani väčšinu plynov nemožno vidieť prostým okom.

Akonáhle bude možné zachytiť javy jemnohmotného sveta, budeme môcť na fotografiách vidieť rozdiel medzi svetelným okolím kúsku syra či mäsa, alebo čerstvej ruže. Oproti logickým záverom bude možné priamo vidieť, že tvary svtla obklopujúceho mäso sú veľmi nepríťažlivé. A pritom vieme, že milovníci týchto hnilobných záležitostí si ich s obľubou strkajú priamo do úst. Vo svojich domácnostiach by sme nemali mať nič hnijúceho. Produkty procesu kvasenia alebo odstáta voda k sebe pripútavajú javy, ktoré by si nitko neprial mať v svojej blúzkosti.

Vôňa či zápach sú typické pre všetky objekty hmotného sveta. Vodné zdroje, zvieratá, ľudia – všetko má svoj pach, buď spoločný obecnému druhu alebo typický pre individuálny objekt.

Tiež každý kov má svoj pach. Poškodený hliník vydáva iný pach než nepoškodený. I všetky plyny majú svoje pachy, stejne ako hmota, všetky prvky i živé formy hmoty a vôbec všetko okolo nás.

Svojimi vôňami sú typické predovšetkým kvety a pozoruhodná je priama súvislosť ich vône s krásou ich tvarov. Dá sa povedať, že krása vonia, zatiaľ čo nepekné veci zapáchajú. Tak sa už svojim pachom odlišujú póly svetla a temnoty.

V stave absolútnej vnímavosti alebo aspoň pri veľkej presnosti vnímania možno cítiť, či sa v našej blízkosti nachádza látka svetlá či temná – a to isté platí i pre atmosféru, či okolité  predmetey.  Vec možno vziať do ruky a tak zistiť čím je nasýtená. Merítkom pritom je, či vec vonia alebo páchne.Takéto merítko možno používať všade a pri všetkom, no predovšetkým pri ľuďoch.

Preto možno ešte pred tým, než začneme s pokusmi o zachytenie aury, získavať skúsenosti so zachytávaním predmetov a ich okolím. Tieto skúsenosti samozrejme, ako vždy, vyžadujú trpezlivosť a vytrvalosť. Z čistých vôní dajme na prvé miesto ružu, ktorá obsahuje veľmi stály éterický olej. Nezabúdajme ale, že kvetiny musíme skúmať skôr než začnú podliehať procesu rozkladu. Na ruže možno poukazovať preto, že obsahujú naväčšie množstvo energie Ohňa. Čisté vedomie miluje kvety. Milovníci ruží sú teda tejto energii veľmi blízko. Ten kto sa naopak živí hnilobou sa energii Ohňa vyhýba.

V minulosti  sa k zisťovaniu aury používalo kadidlo. Vtedy sa verilo tomu, že predmety s dobrou aurou sa kadidlom nasýtia, zatiaľ čo škodlivo vyžarujúce predmety túto vôňu nevezmú. Neskôr sa kadidlo začalo používať v chrámoch, aby ním bol posilnený jemnohmotný svet. Kadidlo skutočne posilňuje pôsobenie jemnohmotného sveta. Na pohreboch sa používa preto, aby bol u odchádzajúceho človeka zachovaný prvok vedomia, čo ho oslobodzuje od snového stavu, ktorý sa bežne objavuje u nepripravených osôb.

Výroba voňaviek dávno stratila svoj pôvodný zmysel, a nielen to: z neznalosti sa pri nich používajú často tie najškodlivejšie kombinácie látok. Overené poznanie založené na širokých znalostiach nám pritom umožňuje využiť tieto poznatky i pre praktický účel v bežnom živote. V dávnych dobách bol význam vôní spojení s uceleným poznaním. Boli to kňazi, kto určoval, v akých prípadoch použiť aké vône. Nejedná sa o žiadne čarodejníctvo, ale vlastne len o ucelenú liečebnú sústavu, založenú na stimulácii nervového systému preostredníctvom vdychovania éterických olejov a potieraním nimi.

Akonáhle sa ale objaví niekde pokus o skúmanie pôsobenia vôní, je pokladaný za šarlatánstvo a je stiahnutý. Obecne vzato sa každý hlbší vnem stretáva s nedôverou, ako keby snáď všetka rozmanitosť prírody sama priamo nevyzývala k skúmaniu.

Tajomné vlastnosti predmetov – Helena Rerichová