Učenie duší – Michael Newton

Tak, konečne sa nám domov vrátila kniha Učenie duší, ktorú mali dlhšie požičanú naši známi, takže môžem v článku podrobnejšie opísať bardo. Ale najskôr niečo bližšie o autorovi tejto knihy.

Michael Duff Newton má doktorát z poradenskej psychológie, je kvalifikovaný majster hypnoterapie a členom Americkej poradenskej asociácie. Skôr pôsobil vo vyššom školstve, dnes je na dôchodku a súčasne robí súkromnú prax. Dr. Newton vyvinul svoju vlastnú metódu vekovej regresie, s ktorou dokáže vrátiť svojich klientov v stave hypnózy do minulých životov. Autor je považovaný za priekopníka v odhaľovaní tajomstiev nášho života v duchovnom svete. Túto tému po prvý krát vypracoval vo svojom bestselleri Putovanie duší. Dr. Newton je celosvetovo uznávaný regresionista, často vystupuje v rozhlasových a televíznych rubrikách a prednáša aj na expozíciách hnutia New age. V roku 1998 obdržal výročnú cenu za Jedinečný prínos k spojeniu tela, mysli i ducha, ktorú udeľuje Národná asociácia transpersonálnych hypnotizérov. Autor je historik, amatérsky astronóm, cestovateľ a futurista.

Toľko o autorovi a teraz prejdeme hneď k základným informáciam o tom, čo sa deje po smrti. Takto to zo svojich skúseností popisuje autor:

Duchovný svet

Vo chvíli smrti vystúpi duša zo svojho tela. Ak je duša staršia, hneď spozná, že je voľná a vydá sa domov. Tieto vyvinuté duše nemusí nikto vítať, avšak väčšina z tých, s ktorými pracujem, sa mimo zemskej astrálnej roviny stretáva so sprievodcami. Mladé duše, alebo zosnulé deti môžu byť trochu dezorientovní, pokiaľ si po ne niekto nepríde. Existujú duše, ktoré sa chcú ešte zdržať na mieste svojej smrti, avšak väčšina chce hneď odísť. Čas nehrá v duchovnom svete žiadnu rolu. Duchovia, ktorí ostanú na mieste svojej smrti, lebo chcú utíšíť  trúchliaceho, alebo z nejakých iných príčin neodídu, tak žiaden časový posun nepociťujú. Na rozdiel od lineárneho času existuje pre tieto duše iba prítomnosť.

Ako sa duše stále viac vzďaľujú od Zeme, obklopuje ich viac svetla. Niektorí na krátko uvidia šedivú temnotu a budú mať pocit, že prechádzajú tunelom, alebo portálom. rozdiel na týchto dvoch fenoménoch závisí na tom, s akou rýchlosťou duša opustila telo. V počiatočných fázach opúšťania pozemského sveta obklopujú duše „chumáčiovité mraky“, ktoré čoskoro zmiznú a umožnia dušiam pohľad do veľkej vzdialenosti. To je okamih, kedy priemerná duša vidí akýsi prízračný energetický útvar,  ktorý smeruje priamo k nej a ktorý môže by niekym z našich zosnulých priateľov, avšak oveľa častejšie je to náš duchovný sprievodca. V prípade, ak nás vítajú naši priatelia, aj tak je duchovný sprievodca na blízku, aby zabezpečil prechod. Za roky svojej praxe som sa ešte nestretol s nikým, kto by sa stretol s nejakou významnou náboženskou osobou ako napríklad Buddha, alebo Ježiš. Avšak láska týchto pozemských učiteľov je prítomná v osobách sprievodcov, ktorí sú nám pridelení.

Akonáhle sú duše prevedené na miesto, ktoré  nazývajú duchovnom, zmení sa ich podstata. Nie sú už naďaľej ľudia tak, ako si ich predstavujeme my – s jeho konkrétnymi emóciami, duchovnými  telesnými vlastnosťami. Napríklad necítia žiaden smútok nad svojou smrťou – na rozdiel od svojich blízkych. Sú to naše duše, ktoré nás tu na zemi činia ľuďmi, ale bez svojich tiel, ktoré nepatria pod rod homo sapiens. Duša je obklopená takýmto majestátom, ktorý sa vymiká akémukoľvek popisu. Ja sám s predstavujem duše ako inteligentné bytosti energie. Bezprostredne po smrti ich už neťaží dočasná telesná schránka s mozgom a centrálnym nervovým systémom. Niektorým trvá dlhšiu dobu než sa prispôsobia. Energia duší je schopná rozdeliť sa na mnoho identických častí, podobne ako je tomu pri holograme. Môže žiť súčasne v niekoľkých telách, i keď je to menej obvyklé. Vďaka tejto schopnosti ale časť našej duchovnej energie zostáva mimo nás, v duchovnom svete. Preto môžete pri návrate zo života zbadať napríklad svoju matku, i keď zomrela už pred tridsiatimi rokmi a medzitým sa znovu inkarnovala.

Doba orientácie, ktorou sa s pomocou svojich duchovných sprievodcov zoznamujeme s prostredím, než sa pripojíme k svojej skupine, je rôzna u každej duši a tiež po každej inkarnácii.  Je to doba, kedy môžeme ventilovať všetky frustrácie, spojené s práve ukončeným životom. Orientácia je zamýšľaná ako počiatočné vnímanie a starostlivosť sprievodcov – učiteľov.

Stretnutie môže byť dlhé či krátke podľa toho, čo sme ohľadom na svoje životné predsavzatia splnili lebo naopak nesplnili. Preskúmané sú aj zvláštne karmické záležitosti, môžu byť aj podrobne prebraté neskôr v kmeňovej skupine.  Eneriga niektorých duší nie je poslaná hneď po návrate do príslušných skupín. Sú to tie skupiny duší, ktoré boli znečistené svojimi fyzickými  telami a mali podieľ na niečom zlom. Je tiež rozdiel medzi previnením neúmyslenym, alebo vopred nepremysleným a takým, ktoré bolo plánované. Stupeň ublíženia – od škodoradosti až k neprajnosti a nenávisti- je dôkladne vyhodnocovaný.

Tie duše, ktoré sa podieľali  na nejakom zle, sú umiestnené do zvláštnych centier, ktoré niektorí klienti nazývajú jednotkami intenzívnej starostlivosti. Bolo mi povedané, že tu sa ich energia pretvára, aby bola znovu čistá. V závislosti na stupni svojho previnenia môžu byť duše pomerne rýchlo posielaná späť na Zem. Pre svoj ďalší život si môžu vybrať napríklad osud obeti nejakého zločinu. Pokiaľ však ich činy mali dlhodobé následky, boli obzvlášť kruté, alebo postihli veľa ľudí, tak je to znak isétho pokriveného modelu chovania. Takéto duše môžu zostať dlhú dobu v duchovnom osamotení a to aj po dobu tisícok pozemských rokov. V duchovnom svete platí pravidlo, že akýkoľvek zlý čin, či už zavinený zámerne, alebo nevedome, musí byť odčinený. Nie je to brané ako trest, alebo pokánie, ale ako príležitosť ku karmickému rastu. Neexistuje teda žiadne peklo, snáď okrem Zeme samotnej.

Niektoré životy sú tak náročné, že sa duše vrátia veľmi unavené. Navzdory oživovaciemu energetickému procesu, ktorým sprievodci pri bráne spoja svoje energie s našimi, môžeme stále pociťovať úbytok energie. V takýchto prípadoch je miesto osláv žiadúci skôr odpočinok a chvíľa samoty. Týmto dušiam je teda odpočinok pred stretnutím so skupinou poskytnutý. Naše duchovné skupiny môžu byť nespútané a búrlivé, alebo naopak nesmelé, ale vždy berú ohľad na to, čím sme prešli v poslednej inkarnácii. Všetky skupín vítajú svojich členov špecifickým spôsobom, ale s láskou a priateľstvom.

Návrat domov je prechodné, ale veľmi radostné obdobie, zvlášť ak nasleduje po živote, v ktorom bola možnosť ku kontaktu s viacerými karmickými priateľmi. Veľa subjektov povedalo, že sa zvítanie bolo radostné a veľa sa nasmiali, čo mi príde v duchovnom svete veľmi obvyklé.

Počet členov duchovnej skupiny je rôzny – pohybuje sa medzi tromi, až dvadsiatimi piatimi členmi, pričom priemer je päť členov.  Býva aj obvyklé, aby sa duchovné skupiny zoznamovali a naväzovali kontakty. To býva hlavne v prípadoch starších duší. Jedna klientka raz popisovala zvítanie ako ples, v štýle sedemnásteho storočia, kde ju vítalo okolo sto ľudí.

Po návrate domov sa teda môže duša ocitnúť  v dvoch tipoch prostredia. Prvý prípad je, že niekoľko duší víta navrátilca pri bráne a potom ho ponechá v starostlivosti sprievodcu, ktorý mu pomôže s počiatočnou orientáciou. Častejšie však uvítací výbor čaká až bude duša schopná opäť sa pripojiť ku skupine. Duše, ktoré sa vrátia z inkarnácie často krát prechádzajú popri iným duchovným skupinám a spoznávajú tam duše ľudí, ktoré na Zemi stretli a tie lich pozdravia a usmejú sa na ne.

V duchovnom svete sú duše vzdelávané na základe svojej vyspelosti a zrelosti. Duše na zemi prechádzajú inkarnáciami už od doby kamennej, to však nie je záruka pokroku. Často krát spomínam svojho klienta, ktorý musel podstúpiť štyri tisíc rokov, aby prekonal žiarlivosť. Môžem povedať, že dnes už nežiarli, avšak nedosiahol moc veľkého pokroku so svojou neznášanlivosťou. Niektorým študentom trvá dlhšie kým pochopia niektoré lekcie. Je však pravda, že všetky vyspelé duše sú dušami starými z hľadiska znalostí i skúseností.

Obecne možno povedať, že duchovné skupiny sú zložené z duší na zhruba rovnakej duchovnej úrovni, pričom jednotlivci majú svoje silné a slabé stránky. Tieto vlastnosti zaručujú rovnováhu skupiny. Duše si navzájom pomáhajú, predávajú si informácie a skúsenosti  a zamýšľajú sa nad tým, ako pristupovali k jednotlivým emóciám a situáciám počas ich inkarnácií. Všetky situácie sú podrobne zaznamenané a členovia skupiny si často prehadzujú svoje role, aby videli veci z iných pohľadov. Duchovné skupiny sa postupne špecializujú na určité veci, v ktorých získajú nejaké skúsenosti.

Jedným z dôležitejších objavov v mojom výskume je zistenie rôznofarebných energií, ktorými sa duše prejavujú. Tieto farby súvisia so stupňom pokročilosti duše. Toto zistenie sa utváralo v priebehu niekoľkých rokov a bolo jedným z ukázateľov postupu v klientských sedeniach. Týmto spôsobom som mohol tiež identifikovať iné duše, ktoré klienti videli počas sedení.

Za účelom presnej klasifikácie duše som rozdelil vývoj duše do kategórii od začiatočníka 1. stupňa, cez rôzne stupne vedomia, cez rôzne vedomostné fáze až po majstrovský stupeň  4. Tieto vysoko vyspelé duše majú indigovo modrú farbu. Nepochybujem o tom, že existujú ešte vyššie stupne, avšak moja znalosť v tomto ohľade je obmedzená, lebo prijímam svedectvá iba od tých, ktorí sa stále inkarnujú. I keď úprimne povedané, nerád používam hodnotenie duší týmto spôsobom, lebo nevystihuje rozmanitosť úrovní duší. Ale sú to moji klienti, ktorí popisujú na akom stupni vývoja sa práve nachádzajú, avšak vždy hovoria so skromnosťou o svojich úspechoch.

V nadvedomom stave mi moji klienti povedali, že v duchovnom svete sa na žiadnu dušu nepozerá zhora, ako na menej vyvinutú, alebo málo skúsenú. Všetci prechádzame procesom transformácie a vyvíjame sa k vyššiemu stupňu, než je ten súčasný.  Každý z nás je považovaný za jedinečnú osobnosť a každý musí prejsť procesom inkarnácii a vývojom.

V duchovnom svete určite existuje štruktúra, ale má podobu všeobijímajúcej živej pôdy, súcitu a harmónie, i keď tam je pohľad na tieto veci vzdialený tomu nášmu pohľadu, ako to vnímame na Zemi.  Podľa mojej skúsenosti má duchovný svet akési centralizované personálne oddelenie pre duše, ktoré ma ďalekosiahly vplyv. Avšak rebríček hodnôt je tu založený na láskavosti a nekonečnej tolerancii a bezvýhradnej láske. Keď o tom klienti rozprávajú, vyžaruje z nich hlboká úcta.

V duchovnom svete nás nikto nenúti inkarnovať sa ani sa podieľať na skupinových aktivitách. Pokiaľ chcú duše osamelosť, je im vyhovené. Nič sa nedeje proti našej vôli.

Subjekty hovoria aj o takzvanej Rade starších, ktorých nie je možné brať ako súdny tribunál, i keď pred touto radou majú duše veľký rešpekt. Členovia rady s nami chcú hovoriť o našich chybách a o tom, čo by sme mali v nasledujúcom živote robiť pre nápravu svojho chovania.

Je to miesto, kde sa začína rozhodovať o  následujúcom živote.  Keď sa priblíži čas znovuzrodenia, tak sa dostávame na miesto, kde sa posudzujú telá, vhodné na našu inkarnáciu a musi byť v súlade s našimi potrebami a cieľmi. Máme tu možnosť nahliadnuť do budúcnosti a vyskúšať rôzne telá, než sa rozhodneme pre jedno. Duše si schválne vyberajú nedokonalé telá a ťažké životy, aby tak vyrovnali karmu. Väčšina duší príjme telo, ktoré im bolo určené, ale môžu ho aj odmietnuť a vybrať si iné, či dokonca odložiť celú inkarnáciu. Ak si ale vyberieme a chceme sa inkarnovať, tak budeme privedení na miesto, kde sa podrobnejšie dozvieme o svojich úlohách na následný život.

Keď konečne nastane náš čas, na určitú  dobu sa rozlúčime s našimi priateľmi a pripravíme sa na príchod na Zem. Duše sa inkarnujú okolo tretieho mesiaca tehotenstva, aby boli schopné zvyknúť si na nervový systém a sú dočasne spojené s alter egom matky. Po narodení sa tieto spomienky vymažú a vytvára sa nová osobnosť.