Univerzálne zákony podrobnejše II.

A pokračujeme 🙂

Zákon rastu

Čo zaseješ, to zožneš. Aké semená zasadíme, takú úrodu nám Vesmír vráti. Úroda závisí na duchu v ktorom vysievame, na našom cieli a úprimnosti. Zožneme čo sme zasiali keď príde vhodná doba.  Keď budeme pripravení, vtedy príde odmena. Avšak či to bude skutočnou odmenou, alebo trestom- to záleží na nás.  Jedno múdre príslovie hovorí, že kto seje vietor, zberá búrku. Preto kto chce zberať lahodné plody, musí ísť cestou lásky, porozumenia a vysievať smená Ducha (lásku, radosť, vieru, pravdu…) každý deň svojho života. (aj keď svojim spôsobom by to mohol byť kľudne i zákon príčiny a následku 🙂

Sem by som doplnila niečo z Kybalionu-

Princíp rytmu.  Všetko má svoje prílivy a odlivy, veľkosť výkyvu kyvadla doprava, je veľkosťou výkyvu doľava. V našom živote tento pohyb môžeme vnímať rôzne- napr. príliv- máme veľa práce, nevieme čo skôr robiť! Potom príde odliv- a my máme minimum, alebo nijakú prácu. Vtedy je čas na oddych a nabranie síl. Kto dokáže vnímať pohyby  kyvadla, vie si rozdeliť sily. Avšak mágovia dokážu tento stav vynulovať, neutralizovať : teda akoby sa neustále viezli na vrchole vlny- ako pri surfovaní. To je však už  iné umenie 😀  možno sa časom aj k tomu dostaneme!

Zákon očakávania

Nech sú naše očakávania len pozitívne, lebo čo očakávame, to obdržíme! Nedovoľme, aby sme podľahli pocitom strachu a obavám. Naopak- vždy očakávajme len to najlepšie. Tým, čím sa zaoberá naša myseľ, tým sa stávame. To, čo nenávidíme nás dobehne- ak sme tomu dali v našom vedomí príčinu.  Alebo akékoľvek nami vymyslené prekážky (typu- čo keď…), ktoré sa nám do mysle votrú -a súvisia s konečným cieľom, sa nám ukážu v živote ako skúška. Slúžia na preverenie toho, či skutočne veríme v cieľ, a či ho skutočne chceme (mne sa to stáva v poslednej dobe pravidelne!). Tu zastanem a napíšem, čo sme včera rozoberali s jedným mojim priateľom: Očakávania týkajúce sa vzťahu a lásky. Keď máme niekoho úprimne radi, očakávame, že naše city budú opätované. Pokiaľ je dôvera a porozumenie na oboch stranách, niet čo riešiť. Nie je nijaký nátlak, nie je privlastňovanie, ani obmedzovanie i keď určite už máme v „dohľade“ nejaký cieľ. Upneme sa naň a začneme preň robiť všetko čo sa dá (a žiaľ často hlava-nehlava). Ale tu si treba dať pozor!

Zákony lásky

sú „iné“ ako bežné zákony 🙂 … možno je to v tom, že sa dotýkajú nášho najhlbšieho vnútra, toho najcitlivejšieho, čo je v nás.

Podrobne je všetko v článku O láske . Ale predsa aspoň niečo- Nikto nám z vonkajšieho sveta nedá toľko lásky, ako si jej dáme my sami!  Pretože len tí, ktorí majú dostatok lásky (a s ňou ide v ruka v ruke aj úprimnosť, tolerancia, úcta, pochopenie)  k sebe samému, ju môžu dávať aj druhým.  Pretože len ten, kto miluje bez podmienok, neobmedzuje slobodu svoju, ani nikoho iného. Nesnaží sa pevne zvierať lásku, pretože to znamená časom ju stratiť. Láska je dar, ktorý musí byť neprestajne dávaný. Láska nedrží nijakých rukojemníkov vo vzťahu, nerobí kompromisy pre dobro jednej, či druhej strany. Kde je prítomná láska, tam neexistuje strach so svojimi nespočetnými podmienkami. Tam existuje hlavne dôvera, viera v toho druhého a Láska (Láska je bdelosť, láska je plné vedomie. Milujúce srdce je vnímavé k životu ako celku, ku všetkým ľuďom. Milujúce srdce sa voči nikomu a ničomu nezatvrdí. Akonáhle sa začne k niečomu pútať, začne veľa vecí vytesňovať. Srdce vám zatvrdlo, a naviac je zaslepené, pretože ani to, k čomu sa pripútavate už nie ste schopní vidieť objektívne. Láska naopak prináša jasnosť vnímania. Nič nemá taký bystrý zrak, ako láska.-A.de Mello- Bdelosť)

Keby sa to dalo napísať jednoducho o zákone lásky (a teraz nemyslím len lásku medzi partnermi, manželmi), tak možno vetou: Správam sa  k druhým tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne.  V tejto jednoduchej vete je obsiahnuté všetko!