Človek vždy musí vedieť, kedy sa končí jeden životný cyklus. Ak zotrvávame dlhšie, ako je nevyhnutné, strácame potešenie a zmysel ďalších cyklov, cez ktoré ešte musíme prejsť.
Uzatváranie životných cyklov, zatváranie dverí, ukončenie kapitoly – akokoľvek si to nazveme, najdôležitejšie je nechať to čo sa skončilo minulosti.
Prišli ste o prácu? Skončil sa váš milostný vzťah? Odišli ste z rodičovského domu? Odsťahovali sa do cudziny? Znenazdajky sa skončilo dlhoročné priateľstvo? Môžete si hodiny lámať hlavu nad tým, prečo sa tak stalo.
Môžete si hovoriť, že sa nepohnete ďalej, kým neprídete na to, prečo sa niečo tak stabilné a dôležité vo vašom živote zmenilo len tak na prach. Váš postoj bude neskutočne stresujúci nie len pre vás, ale pre všetkých zúčastnených: rodičov, manžela, manželku, priateľov, deti, sestru…
V živote každého človeka sa uzatvárajú kapitoly, otáčajú strany, hýbe sa ďalej, len vy ostanete v ich očiach väzňom jednej chvíle.
Veci sa menia a najlepšie čo vtedy môžete urobiť, je skutočne ich nechať odísť.
Preto je dôležité (aj keď to môže dosť bolieť!) zničiť predmety, čo nám niečo pripomínajú, presťahovať sa, rozdať, predať svoje, darovať knihy.
Všetko v tomto viditeľnom svete je len vyjadrením neviditeľného sveta, ktorý sa odohráva v našich srdciach – ak sa zbavíme spomienok, urobíme zároveň miesto pre nové spomienky. Nechajte veci ísť. Uvoľnite ich. Odosobnite sa.
Nikto v živote nehrá s označenými kartami, preto raz vyhráme a potom zas musíme prehrať. Neočakávajte nič na oplátku, nečakajte, že vašu snahu ocenia, že objavia vo vás génia a že pochopia vašu lásku.
Prestaňte dookola zapínať vlastnú emocionálnu televíziu a pozerať rovnaký program, ako vám hrozne ublížili. Prestaňte užívať jed.
Nič nie je nebezpečnejšie, ako keď nedokážete akceptovať, že láska už dávno odišla, prácu vám síce sľúbili, no nevedno kedy a rozhodnutie si ešte stále musí počkať na vhodnú dobu.
Skôr ako sa začne ďalšia kapitola, pôvodná musí skončiť. Čo bolo, bolo a už sa nikdy nevráti.
Boli časy, keď ste bez toho, alebo bez neho (bez nej) dokázali žiť. Nič nie je nenahraditeľné a zvyk je síce železná košeľa ale nie nevyhnutnosť.
Je to tak jasné, a aj keď sa to ťažko môže realizovať. Napriek tomu je to veľmi dôležité.
Uzatváranie životných cyklov. Nie kvôli hrdosti, neschopnosti alebo arogancii, ale preto, že už to vo vašom živote nemá viac miesto.
Zatvorte dvere, vymeňte cédečko, upracte dom a straste starý prach. Nebuďte viac tým, kým ste boli a začnite byť tým, kým ste teraz.
(prevzaté z FB)
Je veľmi dôležité pochopiť, že naozaj nie je dobré živiť niečo, čo je už mŕtve. Ďakujem za tento príspevok.
Uzastne a velmi napomocne pre ludi ,ktori ostali na mrtvom bode dakujeme …