Povedali mi, že som sa narodil, a ja som tomu uveril, hoci si na to nepamätám.
Povedali mi, čo všetko sa udialo ešte predtým než som sa narodil, ešte predtým než sa narodili oni, tisíce, milióny rokov dozadu… A ja som nenamietal.
V zrkadle mi ukázali moje telo, a ja som sa s ním stotožnil, odvtedy mu hrdo vravím ,,ja“.
Dali tomuto telu meno, odvtedy sa ním podpisujem úplne všade.
Prezradili mi názvy zvierat a stromov, ktoré samotné nikdy netušili, že sa tak volajú…
Vysvetlili mi, ako sa volá moja krajina, aká je moja rasa a pohlavie, kto je zlý, kto je dobrý, prezradili mi dokonca názvy planét, na ktorých nikdy neboli, naučili ma mená bohov, ktorých nikdy sami v sebe necítili. Na mape mi jasne ukázali, ktorá krajina strieľa do ľudí inej krajiny, ktoré krajiny zomierajú od hladu a ktoré krajiny majú dokonca i toalety zo zlata, že vraj je to všetko normálne… A ja som to prijal.
Povedali mi, čo treba robiť, aby som obhájil svoje miesto v spoločnosti, ktorá obhajuje miesto v spoločnosti, ktorá taktiež obhajuje miesto sama v sebe… Vravím si, no dobre teda, tak sa do toho pustím…
Učili ma, akú hodnotu má papier, že úspech človeka závisí len a len od toho kto má najviac papieru, lebo ten si zaslúži kopec uznania, obdivu a rešpektu, nech je akokoľvek hlúpy, násilný a nešťastný. Za šťastie si vraj nekúpiš nič, zato za peniaze sa dá kúpiť úplne všetko a všetci, bez rozdielu, a to je jediné dôležité…
Prezradili mi, že tajomstvom dokonalého života je mať sen o skvelej budúcnosti, pre ktorý treba žiť, hnať sa za ním až do posledného dychu…A ak by sa mi náhodou podarilo splniť tento sen, rýchlo si mám vymyslieť nový, lepší, veľkolepejší a rozbehnúť sa zase týmto smerom…
Smrť vraj netreba chápať, treba kvôli nej len plakať…
Ak som sa náhodou príliš vypytoval na prítomnosť, na lásku, pravdu, na význam tohto všetkého chaosu a naháňania sa za vlastným tieňom, ponúkli mi náboženstvo, alkohol, drogy, hazard, sex a hlučnú hudbu, aby som nepočul tichý hlas Lásky vo svojom srdci…
Dnes viem, že vedieť ešte neznamená byť šťastný.
Že na to, aby bol človek šťastný, stačí znegovať všetko čomu človek verí, všetko, čo ho učili…
Že myslieť o živote nemá zmysel…
Večná pravda ukrytá je v tejto chvíli…
Cítim, že srdce neplesá mi z papieru, ale z pochopenia seba, šitého mi na mieru.
Že pravda sa nemeria masou ľudí, ani pútavými gestami, že sloboda sa výkrikmi v človeku nezobudí.
Dnes viem, že nie je žiadne dnes, včera, ani zajtra…
Každá múdrosť je len ďalšia hlúposť, pokiaľ nevedie ma späť k Láske, ktorou ozaj som. Áno, ešte skôr než o Nej myslím… Láska, ktorá sa nikdy nenarodila, nezomrie… Nikdy nevravela jazykom, teda nemožno mi o Nej kázať…
Ach…
A predsa neodolám pokušeniu,
vravieť o Nej,
zasa…
_/I\_
~ Miroslav Detko
zdroj:
