zdroj: Sergej Nikolajevič Lazarev
Každý človek musí byť vnútorne úplne osamelý.
Vtedy, aby prekonal túto osamelosť, bude sa usilovať o jednotu s Bohom.
Ak vnútornej samoty je málo, bude sa musieť stať človek osamelým zvonku.
Preto ľudia chodili do kláštora, do izolácie, dávali obetu mlčania.
Ak je pre človeka najvyšším šťastím vnútorná jednota s milovaným človekom, potom taký svetonázor nevyhnutne povedie k vonkajšej osamelosti. To znamená, že budú nevery, zrady, rozvod atď.Toto však nie je to najhoršie.
Rodia sa deti bez emocionálnej imunity. Aj pri najmenších teplých pocitoch k druhému – a duša začne okamžite prirastať.
Lazarev S. N. Diagnostika karmy, 10
