Niečo na súčasné obdobie.. 🙂
Vedomie má moc zmeniť starnutie , ale ako každé minca má dve strany – môže uzdravovať, ale aj ničiť. Rozdiel spočíva v tom, ako svoje vedomie navykáme, alebo cvičíme v rôznych postojoch, predpokladoch, presvedčeniach a reakciách. Ak sú naše mentálne postoje deštruktívne, naša myseľ nás tlačí k deštruktívnemu chovaniu; ak sú naše postoje konštruktívne, motivuje nás to ku konštruktívnemu chovaniu, ktoré nás pozdvihuje na vyššiu úroveň. Než sa vedomie začne cvičiť je iba poľom informácie a energie čo predstavuje onú schopnosť myslenia ešte pred tým, ako sa vyskytne skutočná myšlienka. V porovnaní s akýmkoľvek iným výrazom hmoty a energie, či sa jedná o atóm, alebo galaxiu, je kvantové pole neporovnateľne silnejšie, preto že obsahuje potenciál k vytváraniu nekonečných kombinácii časo-priestorových udalostí, ktoré sa nikdy predtým neobjavili.
Podobne aj naše vedomie je nekonečne silnejšie, ako akákoľvek naša jednotlivá myšlienka, pretože je vždy schopná vytvárať nové mentálne impulzy, ktoré zasa vytvárajú nové biologické informácie. Udržiavanie tohto kreatívneho potenciálu je známkou nestarnutia; ak sa ho vzdáte kôly svojim zvykom, rituálom, rigidnym presvedčeniam, postojom a obnosenému chovaniu, znamená to, že starnete. V starej Číne vzniklo dielo Tao T“Ting, – hlása rovnakú pravdu: „Všetko čo je flexibilné a prúdi, má tendenciu rásť, všetko čo je rigidné a ohraničené, podlieha skaze a zahynie“
Dojmy, ktoré si uchovávame z minulých skúseností uväzňujú našu myseľ do predpovedatelnych postojov, ktoré vytvárajú predvídateľné správanie. Vnútorný život každého človeka je komplexný, pretkaný jak negatívnymi, tak pozitívnymi myšlienkami, postojmi, ale skutočnosť, že vedomie sa dá cvičiť je prostá a jasná; je to najdôležitejšie zo všetkého, čo sa s nami od narodenia deje. Naše vedomie je ako roztopený vosk, do ktorého sa odtláča pečatný prsteň – v surovom, nesformovanom stave je schopné prijať odtlačok a ako náhle bol odtlačok vykonaný, sústredí sa okolo neho.
V detstve sme boli najovplyvniteľnejší: naše vedomie bolo ako mäkký čerstvý vosk, ešte nesformovaný skúsenosťami. Než zostarneme, to isté vedomie je tisíckrát formované a podobne ako starý nespočetne krát použitý vosk, sa stáva krehkým a stuhnutým. V tej dobe je už ťažke vo vedomí nájsť čo i len nepatrnú oblasť, ktorá by nebola sformovaná mnohovrstevnou skúsenosťou. Staré telo iba odráža túto, v pozadí existujúcu nehybnosť a tá sa potom prejavuje vo všetkých bunkách.
Množstvo vplyvov, ktoré sa na nás podpisujú, je ohromujúce – Behaviorálni psychológovia odhadujú, že iba slovné pokyny vypočuté v rannom detstve od rodičov, znamenajú viac ako 25000 hodín čistého času formovania. Tieto pokyny sa nám od tej doby preháňajú v hlave, ako stále dookola sa opakujúca nahrávka. Proces v ktorom sa učíme starnúť je u každého z nás komplexný a nikdy nekončí. Zahŕňa od ranného detstva postoje prebrané od rodiny, vrstovníkov a spoločnosti. Čo hovorila matka, keď objavila na sebe prvé vrásky? Dívala sa na ne s obavou, ako na symbol stratenej mladosti? Cíti sa stále pekná a žiaduca? Ako sa otec staval k dôchodku? Považoval ho za koniec svojej užitočnej existencie, alebo za prísľub lepšej doby? Boli vaši prarodičia múdri a láskaví radcovia, alebo sa vám javili podivní a vzbudzovali vo vás strach? Prejavovali sa známky ich staroby ako senilita, alebo proste iba zmena?
Vplyv formovania je vždy totožný: obmedzuje sa výber. Tak napr. jedlu predchádza výber, čo väčšina z nás niekoľkokrát denne slobodne uplatňuje. Ale človek trpiaci nechutenstvom má výber podstatne obmedzený. Vo vedomí anorektikov sú hlboko zakorenené silné odtlačky nízkeho sebahodnotenia, viny, potláčaného hnevu a predstava defektného tela. Tieto odtlačky môžu byť veľmi maskované, ale konečný výsledok je prostý. Osoba nie je schopná normálne jesť. Iba samotný pohľad na jedlo vyvoláva skryto – podmienenú reakciu, náhle vynikne pocit odporu, ktorý potlačí akúkoľvek chuť k jedlu. Keď sa narušenie rozvinie do extrémnej formy, stávajú sa anorektici dočista paralizovaními, lebo ich staré podmienenie ich núti trpieť, aj keď majú pred sebou kráľovské jedlo. Lekár počuje od pacientov trpiacich nechutenstvom vždy to isté: „ Musím tak konať. Musím robiť to čo robím.“ Takéto presvedčenie je iluziorne, lebo putá podmienenosti je možné rozlomiť. Nič menej kým podmienenosť pôsobí, predstieraná ilúzia je pre myseľ neuveriteľne presvedčivá a fyziologické mechanizmy hladu sú deformované do abnormálnych reakcií. Totožný mechanizmus sa uplatňuje u nášho problému – u starnutia. Každý z nás v podvedomí uchováva presvedčenie typu „musím starnúť.“ Toto presvedčenie v nás pôsobí tak silno, že sa naše telo podľa neho chová.
Zakaždým, keď máme dojem, že neexistuje voľba, ide o nejakú formu ilúzie. Pred tisícami rokmi prehlásil indický svätec Šankara: Ľudia starnú a umierajú preto, že vidia starnúť a umierať ostatných.“ Nám to trvalo storočia , kým sme sa dopracovali k počiatkom porozumenia obrovskej múdrosti obsiahnutej v jeho prehlásení. Z fyzického hľadiska je starnutie univerzálnym procesom a podľa všetkých viditeľných príznakov je nevyhnutné. Parná lokomotíva sa časom neopotrebúva a rozpadá preto, že by videla , ako sa s ostatnými deje to isté. Jedinou podmienenosťou, ktorej podlieha akýkoľvek stroj, je prosté opotrebovanie a rozpad: určité časti sa opotrebúvajú a rozpadajú rýchlejšie ako iné, pretože sú vystavené väčšiemu tlaku, alebo treniu. Naše telá tiež absorbujú tlaky a napätia: niektoré orgány a tkanivá sa opotrebúvajú skôr, ako iné. Tento fyzický obraz veľmi pripomína mechanické opotrebenie a rozpad a preto nám bráni, aby sme dozreli do hĺbky Šankarovho výroku, že t starnutie je reakciou na sociálnu podmienenosť.
Existujú spoločnosti v ktorých sú ľudia vystavení veľmi odlišnému spôsobu formovania, než je to v našej kultúre a preto aj starnutie vyzerá v týchto spoločnostiach inak. V minulých desaťročiach antropologovia na svoje prekvapenie zistili, že príslušníci mnohých tzv. primitívnych národov sú imunní voči príznakom starnutia, čo Západ už dlho príma, ako normálne. S Boyd Eaton, spoluautor knihy o zdraví pravekého človeka, „ Paleontologický predpis,“ poukazuje prinajmenšom na dvadsaťpäť tradičných spoločnosti na svete u ktorých sú choroby srdca a rakovina, nemoci u nás spájané so starnutím, temer neznáme.
Tieto spoločnosti sú najlepšou pôdou na testovanie hypotézy tvrdiacej, že „ normálne starnutie je v skutočnosti súbor príznakov vzniknutých v dôsledku nenormálnej podmienenosti.“ Eaton sa zmieňuje o mnohopôvodnych kultúrach vo Venezuele, na Šalamúnskych ostrovoch, Tasmánii a v africkej púšti – ich príslušníci si udržujú po celý život nízky krvný tlak. To je v úplnom rozpore so súčasným trendom v USA a západnej Európe, kde takmer u každého vzrastá každých desať rokov tlak o niekoľko stupňov a skoro polovica populácie sa lieči na hypertenziu.
Strava Strata sluchu je ďalší z príznakov starnutia, ktorú moderná spoločnosť príma už dlho ako „normálnu“ a nevyhnutnú. Postup straty sluchu môže byť ešte rýchlejší. Štúdia prevedená na študentoch prvých ročníkov vysokej školy v Tennesse ukázala, že šesťdesiat percent testovaných už trpí výrazným úbytkom sluchu. Zhruba dvadsaťpäť miliónov dospelých američanov je v dôsledku oslabenia sluchu vedených ako invalidi. Určité kmene kroviakov v Botsvane a kmene Mabanu z južného Sudánu nevykazujú oproti tomu pri starnutí žiadne straty sluchu.
Podobné je to s cholesterolom. Vo vyspelých spoločnostiach jeho hladina s vekom stúpa, zatiaľ čo príslušníci kmeňa Hadza v Tanzánii či indiáni kmeňa Tarahumara v Severnom Mexiku majú hodnoty iba zriedka prekračujúce stopäťdesiat, čo je šesťdesiat menej, než je priemerná hladina u američanov. Táto nízka hladina sa u nich udržuje po celý život a zabezpečuje in dostatočnú ochranu pred predčasným zlyhaním srdca. Mnohým kultúram sa úspešne darí vyhýbať sa jednému, alebo aj viacerým druhom tzv. civilizačných chorôb, čo je chybný názov, lebo vysoko vyspelé civilizácie sa vyznačujú taktiež dobrým zdravím. Rakovina prsníka ohrozujúca v amerike každú deviatu ženu, sa v Číne či Japonsku vyskytuje iba veľmi zriedka; výskyt rakoviny hrubého čreva pre amerických mužov je jedna z najväčších hrozieb, je tam rovnako nízky; podobne je tomu i u pôvodných afrických kmeňov.
Keď sa Japonci , Thajvanci, alebo Afričania presťahujú zo svojho tradičného prostredia do USA, vplyv civilizácie a ich tzv. vylepšeného životného štýlu má pre nich často katastrofálne následky. Dochádza u nich k veľkému nárastu počtu prípadov infarktu, rakoviny hrubého čreva, hypertenzii. Ďalšia generácia je na tom už obvykle rovnako ako američania. Je táto zmena ale iba dôsledkom zmeny stravy a životného štýlu?Na podporu tohto vysvetlenia poukazujú epidemiológovia na japoncov žijúcich na Havaji. Havaj je považovaný za miesto ktoré je kultúrne kdesi na polceste medzi Východom a Západom čo sa týka stravy a životného štýlu. Tamojší obyvatelia menej tučného , ako v USA, ale zároveň viac než je bežne v Japonsku a japonský prisťahovalci taktiež s počtom prípadov infarktu stoja medzi dvoma extrémami – japonským a americkým.
Vysvetlenie bolo prijímané až do tej doby, kým boli niektoré údaje preskúmané bližšie. Ako poukazuje psychológ Robert Ornstein a jeho spoluautor David Sobol v knižke liečiaci mozog, v celom spektre japonských prisťahovalcov v Kalifornii je podskupina mužov, ktorý si udržujú nízku mieru výskytu srdečných ochorení nekorelujúcu s ich stravou ani množstvom cholesterolu v krvi. Sú to muži, ktorý si napriek tomu, že sa presťahovali do USA udržali silné zväzky s japonskou kultúrou. Ich vedomie si v mnoho smeroch zachovalo svoj japonský ráz (vyrastali v japonských štvrtiach, rozprávali medzi sebou japonsky navštevovali japonské školy a boli vychovávaní v duchu japonských tradícii), čo im pomohlo uchovať si zdravé srdce bez ohľadu na množstvo cholesterolu v krvi.
Títo ľudia ostali zdraví vďaka sociálnym putám, ktoré sú neviditeľné, zato však nesmierne silné. Podielali sa na tradičnom japonskom vedomí, čo je forma rozšíreného vedomia, ktorá nemôže nemať psychologické účinky. Iná štúdia bola urobená u Michiganskych automobilových robotníkov v období krízy. Ukázalo sa, že muži, ktorí pociťovali silnú oporu zo strany rodiny , príbuzných a priateľov, boli menej náchylní ku vzniku fyzických i mentálnych chorôb. Podobné je to u tehotných žien. Pri opýtaní sa bolo zistené, že deväťdesiatjeden percent vážnych komplikácií počas tehotenstva sa vyskytuje u žien, ktoré udávali, že ich život je plný napätia a že sa im dostáva málo sociálnej podpory.
Sociálna podpora je komplexný jav zahrňujúci interakciu všetkých možných aspektov, ku ktorým patrí jazyk, zvyky, usporiadanie rodiny a sociálne tradície, ktoré ľudí spájajú dohromady. Čistým výsledkom sociálnej podpory je, že ľudia sú naprogramovaní; sociálne väzby sa dejú na myšlienkovej úrovni. Myslíte si, že ostatní ľudia sú ako vy a veríte, že aj oni vás vnímajú rovnako. Zdieľate navzájom širšie ja, prepojenú dušu, ktorá je práve tak citlivá a komplikovaná, ako duša individuálna.
O starnutí boli napísané stovky kníh a všetky vychádzajú z predpokladu, že starnutie je niečo čo sa ľuďom deje. Teraz bezmála začíname nahliadať, že je to niečo čo sociálne sformovanie naučilo naše telo. Ak je starnutie niečo, čo sa nášmu telu deje, tak ste v zásade obeťou. Keďže je ale starnutie niečim, čo ste sa naučili, máte možnosť sa chovanie spôsobujúce vaše starnutie, odnaučiť, máte možnosť prijať nové presvedčenie a nechať sa viesť za novými možnosťami.
Existuje aforizmus Normana Cousinsa: „Viera vytvára biológiu.“ Nič pravdivejšieho nikdy nebolo povedané o starnutí. Biologický jav ktorý nazývame starnutím, je vytvorený našim zdedeným presvedčením, že telo sa časom nutne opotrebuje; toto presvedčenie je umocňované našou hlbokou vierou v osudovosť utrpenia, starnutia a umierania. Život je vedomie v činnosti. Navzdory tisícom hodín starých nahrávok našich naprogramovaných reakcii náš život pokračuje preto, že prúd vedomia si nachádza stále nové cesty. Pozitívna stránka vedomia – jeho schopnosť uzdravovať – je nám vždycky dostupná.
http://www.vestica.estranky.sk/stranka/psychika—vedomie—zdravie—zivot
Literatúra : MUDr. Deepak Chopra Nesmrtelné telo – nekonečná duša
