Závislosti

Konečne po dlhšej dobe som opäť nabrala trošku inšpirácie k ďalšiemu článku, tentokrát opäť o tom istom z iného uhlu pohľadu a trochu v inom svetle a v iných situáciách…

V našom živote môže nastať situácia, kedy sme spokojní s tým ako veci sú, ale niečo nám predsa len nesadne. Napríklad nevedomosť a nemorálne správanie ľudí okolo nás, ktorí si neuvedomujú, že konajú v istom zmysle nesprávne. V prípadoch, keď to s nami osobne nemá nič spoločné, nemusíme sa tým zapodievať. Avšak keď sa to dotýka i nás, mali by sme aspoň jemne zasiahnuť a nenápadne človeka informovať, že jeho konanie a správanie nie je úplne v súlade s morálkou a že sa divíme, že dotyčného nehryzie svedomie. Pokiaľ naše rady príjme, je všetko v poriadku. Pokiaľ ale nie, i tak je to v poriadku, lebo nie sme za neho zodpovední a naša úloha končí v tom momente, keď oznámime dotyčnému, že trochu „zbehol z cesty“.

Ale čo ak mu to nechceme povedať, pretože jeho nevedomosť a nemorálne správanie nám osobne prinášajú úžitok a uspokojenie vlastného ega a nedostatkov, čím sa stávame istým spôsobom od toho človeka závislými? Čo ak nám to takto vyhovuje? Lenže človek so svedomím to dlho takto zvládať nebude, len čo si uvedomí, že to nie je správne. A i keď možno veľmi nerád, zbaví sa svojej „závislosti“ a trošku človeku osvetlí situáciu, aby neblúdil zbytočne v kruhu kvôli vlastnej nevedomosti.

Vtedy nastáva veľmi dôležitý a výrazný krok, kedy sa rozhodne nepodliehať tomu, čo vyhovuje jeho egu, a snaží sa odpútať, pretože vie, že je to jediná cesta k vnútornej slobode. Silný vnútorný hlas človeka nepustí zotrvávať v nespravodlivosti, ani nedovolí konať nemorálne a bez svedomia, i keď ho k tomu iné pohnútky vedú. Je treba dobre premýšľať nad tým, čo vlastne chceme a o čo nám na našej ceste životom ide, aby sme sa nakoniec nedostali niekam, kde sa nám to páčiť nebude. Pretože pokiaľ naše kroky bude viesť len dobrý pocit z uspokojenia vlastného ega, to sa časom vytratí a vznikne chaos, nedostatok, závislosť a ktovie čo všetko ešte.

Niečo také možno nazvať i „zmiešaná hojnosť“. Zo začiatku ideme za niečim, čo nám veľmi vyhovuje, lebo nám to buď veľmi lichotí, čím je ulahodené nášmu egu, alebo to jednoducho dodáva všetko, čo vnútorne postrádame a nedokážeme si to sami dať. Pre začiatok môžeme byť spokojní, ale i tak budeme neskôr pociťovať nedostatok, zúfalosť, či nenaplnenie. To preto, že sme zaplnili prázdne miesto niečim zvonka, čo ale nerieši náš problém nedostatku. Nemôžeme za niečim ísť len preto, že nám to chýba, pretože všetko máme v sebe. Keď nájdeme príčinu, prečo nás niečo priťahuje a stávame sa na tom závislí, potom si môžeme dať sami to, čo nám ten-ktorý predmet, či osoba poskytuje. Dôležité je to uvedomenie. Všetko na čom lipneme predstavuje istý vnútorný nedostatok. Či už nedostatok lásky, pozornosti, pochopenia, porozumenia, dôvery, chvály, atď…

Pretože taktiež to, čo nemáme, nedokážeme a nemôžeme dávať, čo je dosť výrazný problém, pokiaľ chceme dávať svetu to najlepšie, nedajbože vychovať dieťa. Pretože: čo ak sme ako dieťa nemali dostatok lásky? Stále zotrvávame vo vedomí, že jej nie sme hodní, že ju mať nebudeme a teda že ju ani nedokážeme úplne dávať. A keď nám ju rodičia nedávali, ako ju my, ako rodičia môžeme dať svojim deťom??? Nejde to! Dieťa tak bude mať ten istý nedostatok, ako sme v detstve (a vlastne doteraz) mali my. Toto isté platí v partnerstve. Ako môžeme niekoho bezpodmienečne milovať, keď dostatočne nemilujeme sami seba? Nejde to! Pokiaľ to nedokážeme, vždy budeme závislí na láske toho druhého. A závislosť, každá závislosť, zabraňuje a znemožňuje našu vnútornú slobodu a nezávislosť.

Preto sa snažme postupne oslobodiť od všetkého na čom lipneme, na čom sme závislí a čo nám poskytuje to, čo sme si zatiaľ nedokázali sami dať. Pretože všetko závisí na nás, na našej slobodnej vôli, našej snahe a našom uvedomení.

Azodariana