Viem, že pekne zabalený tovar pritiahne pozornosť skôr a mnohí po ňom siahnu a uprednostnia ho bez pocitov znechutenia, odsudzovania alebo opovrhnutia ako ten, čo vyzerá na pohľad menej lákavo. V „dokonalom“ svete, chceme mať jednoducho „dokonalé“ veci, ktorých výzor, tvar, farba, chuť aj účel sú tými naj….
Kto by sa už len zaoberal nejakými nedostatkami, možno tak nedostatkami tých druhých, ale nie svojimi vlastnými. A ak sa náhodou stane, že na niečo také natrafíme, tak sa obyčajne budeme snažiť z takej situácie elegantne vykľučkovať tak, aby sme nedajbože tým pachom „nedokonalosti“ nenasiakli aj my.
Možno preto, že som sa dostala už do toho štádia, kedy som ochotná vidieť mnohé veci bez príkras, začínajú moje postrehy niektorí čitatelia považovať za „čierne“ a „nepravdivé“.
Musím ich však ubezpečiť, že sa nejedná o pesimizmus alebo nejakú formu sebabičovania sa, ale o snahu čo najreálnejšie sa pozrieť za kulisy nášho inak „dokonalého“ sveta. Odhaľovať tak motívy vlastného konania a reagovania na vzniknuté situácie, vytrieďovať to, čo je užitočné a čo už malo dávno skončiť na „smetisku dejín“. Postupne sa tak dopracovávať k svojmu skutočnému Ja, nielen rozmaznávať a velebiť to – naučené hrať formu a dokonalosť pred druhými, ako produkt „úspešnej“ socializácie a zaradenia sa do spoločnosti. Dokázať prijať aj to menej dokonalé, a predsa tiež moje, aj keď rokmi úspešne potláčané – nedokonalé Ja.
Podľa môjho názoru, dokázať integrovať všetky svoje súčasti do jedného celku, je jedinou cestou k tzv. Božskej dokonalosti. A tiež je to podľa mňa hlavným zmyslom našej inkarnácie tu na Zemi. Pod dokonalosťou nemám na mysli perfekcionizmus. Ten je iba hrou na niekoho a na niečo, čo v skutočnosti nikdy nemohlo existovať.
Ak totiž dokážem pochopiť a integrovať všetky svoje súčasti, dokážem lepšie pochopiť aj konanie a správanie sa ľudí okolo mňa. Aj toto je podľa mňa cesta k pochopeniu, odpusteniu, súcitu a k bezpodmienečnej láske. Dokázať integrovať, teda bezpodmienečne prijať akékoľvek odlišnosti bez pretvárky a obáv, že mi uškodia, je najťažšia úloha, ktorú ak dokážeme uskutočniť, zažijeme bezpodmienečné prijatie, a teda pomyselnú Nirvánu už tu na Zemi.
Na záver by som sa rozlúčila výrokom môjho známeho, ktorý už prešiel veľký kus na ceste svojho duchovného obrodenia. „ Mne už nevadí ani to, že mi nič nevadí.“ / A ani v tomto prípade sa nejedná o pesimizmus alebo ľahostajnosť /
S pozdravom stála čitateľka
ĎAKUJEME!!!
nezatvárať oči pred pravdou, súhlasím, poznať, pomenovať, analyzovať, poučiť sa, nesúdiť 🙂 príjemné čítanie