Krátky príbeh, malé zamyslenie…
Mladý démon diablovi: – Ako sa vám podarilo poslať toľko duší do pekla?
Diabol:
– Cez strach!
Mladý démon:
– Dobré pre teba! A čoho sa báli? Je to vojna? Či hlad?
Diabol:
– Nie… Choroba!
Mladý démon:
– Neochoreli? Nezomierali? Nebol žiadny liek?
Diabol:
-….. Neochorili. Práve zomreli. A bol na to liek….
Mladý démon:
– Nerozumiem…
Diabol:
– Verili, že jediné, čo by si mali nechať za každú cenu, je ŽIVOT !!!
Prestali sa objímať… Zastavili sa pozdraviť!!! Nechal som všetok ľudský kontakt… Nechali všetko, čo bolo ľudské! Došli im peniaze. Prišli o prácu. Rozhodli sa báť o svoj život, aj keď nemali chlieb na jedenie. Verili tomu, čo počuli, čítali noviny a slepo verili, že čítajú pravdu. Vzdali sa svojej slobody. Už nikdy neopustili svoj domov. Nikam neodchádzali. Už nikdy viac nenavštívili priateľov a rodinu. Celý svet sa stal obrovským väzením s odsúdenými dobrovoľníkmi.
Dobrovoľne prijali všetko!!! Toto všetko, aby som prežili ďalší mizerný deň…
Nežili, zomierali každý deň!
Bolo príliš ľahké vziať im úbohé duše.
C. S. Lewis – Kniha napísaná v roku 1941
zdroj: Димо КостадиновМагията на Думите
