Získaná karma a idealizácia

Získaná karma – to sú nahromadené negatívne emócie. Získaná karma sú teda negatívne emócie, ktoré si človek nahromadil behom svojho života. Základnou príčinou karmických problémov v živote človeka sú predovšetkým negatívne emócie, nie nejaké nesprávne činy alebo názory na život. Človek má a môže mať akékoľvek názory na život, aj tie najkrajnejšie, čo znamená, že nie je zakázané byť nacionalista, rasista, komunista atď. Ak však takéto názory budia negatívne emócie voči iným ľuďom, rodine, spoločnosti atď., to je už hriech. Alebo keď človek vníma ako možnú len jednu variantu smerovania svojho života- i to je hriech.To znamená, že móžete byť nacionalista, komunista atď.,  nemôžete ale odsudzovať iných z to, že nezdieľajú váš názor. To znamená, že je neprípustná situácia, keď človek cíti nespokojnosť s okolím.  A kedy takúto nespokojnosť cítime? Keď  trváme na tom, aký má svet byť. Máme určitú predsavu, ale svet nie je taký, aký by sme chceli.  Stav keď v našej mysli existuje veľmi vyhradená predstava o tom, ako má svet vyzerať, nazývame idealizácia.

Čo je idealizácia? Keď človek premýšľa o tom aký má svet byť, to ešte nie je idealizácia. Až keď na podklade svojich úvah začnetebyť podráždení alebo cítite akékoľvek negatívne emócie. Idealizovať znamená pripisovať nadmernú dôležitosť nejakému modelu usporiadaniu okolia, tj. prežívať negatívne emócie v situácii, keď sa reálny svet nezhoduje s našimi ideálmi. Napr.: Máme stanovené ideály na to, ako by mal náš partner vyzerať, ako by sa mal správať a ako by mal konať v určitých situáciach. Neskôr však zistíme, že náš partner nie je podľa našich ideálov, čiže koná inak ako by sme chceli, má odlišné názory, ktoré nie sú v súlade s našou idealizáciou. A tak začneme byť nešťastní a sklamaní z toho, že partner nezodpovedá našim ideálom a snažíme sa ho usmerňovať, aby sa priblížil našim predstavám.

Otvorená a skrytá idealizácia: existujú dva tipy idealizácie: Otvorená idealizácia je, keď nás v živote niečo dráždi alebo vyvoláva nejaký iný negatívny cit, napr. práca, škola, vláda, kolega v práci… Ak máte objekt, ktorý vás neustále dráždi, znamená to, že ho (pozemskou hodnotou) idealizujete. Teda že viete aký má byť, ale on taký nie je. Svoju nespokojnosť môžete pritom prejavovať alebo potláčať, i keď výraz vašej tváre pôsobí kľudne. To ale ni je rozhodujúce. Podstatné je, že vnútorne tento svet neprijímate, čo už je plnohodnotný hriech.Druhá forma idealizácie je skrytá. Prejavuje sa, keď je všetko v poriadku a vy neprežívate negatívne emócie. Ak vás však pripraví o nejakú pozemskú hodnotu, vo vašej duši určite vznikne nespokojnosť, agresivita, alebo pocit nezmyselnosti vašej existencie. Nedokážete si napríklad predstaviť život bez milovanej osoby, práce, rodiny atď. K odhaleniu svojej skrytej idealizácie si musíte predstaviť svoj život a postupne z neho uberať rôzne hodnoty- aké konkrétne si povieme neskôr. Keď vo vás neprítomnosť takejto hodnoty nevyvolá mimoriadnu reakciu, znamená to, že k nim nie sme pripútaní.  Ak si bez nich nedokážeme predstaviť život (práca, peniaze, rodina…), rozhodne im pripisujeme príliš veľký význam.

Strácame to, čomu pripisujeme zbytočne veľký význam. Slovom zbytočne rozumieme, že si daný objekt alebo schopnosť ceníme neúmerne vysoko, viac než je prípustné. A je úplne jedno, či ide o vašu rodinu, auto, milovanú osobu, rodičov… Idealizujete, ak nejakej pozemskej hodnote pripisujete príliš veľký význam. Ak si človek idealizuje, nemôže pripustiť, aby sa to rozvíjalo inak, než podľa jeho predstáv. A zbytočne pociťuje negatívne emócie. Zbytočne, pretože nie príliš silné emócie sú prípustné. Ak napríklad niečo neprebieha podľa našich predstáv, kľudne si môžeme trochu zanadávať- to nie je skoro žiadny hriech. Poddávať sa však dlhotrvajúcim a príliš silným vášniam pre nedokonalosť (podľa nášho názoru) našeho sveta, nie je správne. Takéto zbytočné emócie značia, že si tejto hodnoty príliš ceníte a nepripustíte jej porušeniu. To znamená, že tá hodnota vám musí byť odobraná, alebo zničená, aby ste si uvedomili, že svet je mnohotvárny a vy nie ste povolaní k tomu, aby ste vynášali súdy o tom, ako majú veci vyzerať. Táto hodnota vám bude odobraná preto, že s ničím na tomto svete nie ste spokojní. Tento svet predsa stvoril Boh. To znamená, že nie ste spokojní priamo s ním. proces rozbíjania našich ideálov možno nazvať karmická výchova. Takáto výchova funguje prostredníctvom nútenej deštrukcie našich pozemských hodnôt, ktoré si idealizujeme.

Model „karmickej nádoby“. Predstavme si naše hriechy ako tekutinu, ktorá potrubím priteká do našej karmickej nádoby s obmedzenou kapacitou (ide o relatívny model). Objem tekutiny v nádobe charakterizuje množstvo nahromadených hriechov. Keby sa však hriechy len hromadili, ľudský život by bol príliš krátky. preto súčasne s prílivom hriechov zhora tekutina vyteká záklopkami dole.  Vytekanie je „očisťovanie karmy“. Keď  obsah nádoby nadobudne určitý objem, spustí sa mechanizmus karmickej výchovy a človek je nejakým spôsobom zbavovaný toho, čomu pripisuje príliš veľký význam.

Náš život je exkurzia. Pri opätovnej ceste na svet dostávajú duše asi takúto radu: „Nezabudnite, že idete na exkurziu – ako do múzea. A podľa toho sa aj chovajte.“ Pretože náš život je exkurzia. Nie samozrejme do obyčajného historického múzea, kde všetko exponáty ležia v sklenených vitrínach, môžeme sa na ne len dívať, ale nesmieme sa ich dotýkať. Toto je moderné múzeum, ako technické múzea vo vyspelých západných štátoch, kde sa návštevník môže dotknúť akéhokoľvek exponátu. Ak si kúpite lístok do takéhoto múzea, môžete v ňom byť ako dlho chcete (pokiaľ ho samozrejme nezavrú), nemôžete si však žiaden exponát zobrať domov, pretože viete, že vám nepatrí. Prídete, pobavíte sa a odídete. To isté platí aj pre ľudskú dušu.  Keď  sa vypravia na Zem, povedia si: „Dávame ti možnosť stať sa človekom. Choď a vyskúšaj si všetko a ak to dokážeš, paprav svoje hriechy. Nezabudni ale, že tvoj čas je vymeraný.  Nič ti tam nepatrí, nie je to tvoj svet. Používaj všetko čo tam je, ale neporušuj pravidlá chovania návštevníkov. Buď vďačný tomu, kto ťa tam pustil. To sú pravidlá, ktoré musí dodržať každý človek. Naše duše však po príchode zabúdajú na rady, s ktorými sa na cestu vypravili. Veľmi sa ponoria do tohto sveta a „držia sa ho“. Vášnivo  sa oddávajú  láske, myslia si, že je najdôležitejšia. Iní sú vášnivo pripútaní k peniazom. K moci. Prílišná závislosť na čomkoľvek nás odvracia od Boha. Niečo si vyberieme, pohráme sa s tým, ale musíme to vrátiť na miesto. A tak to je aj s akoukoľvek pripútanosťou k materiálnemu svetu.

závery:

1. Život každého človeka sa podriaďuje istým zákonom, ktoré stanovili „Vyššie sily“. Hlavný požiadavok, ktorý Vyššie sily kladú na človeka, je harmonické súžitie s okolným svetom bez negatívnych emócií.

2. Človek môže mať akékoľvek idey, nesmie sa však trápiť, ak sa nezhodujú s realitou. Z pohľadu Vyšších síl je akýkoľvek prejav nespokojnosti so svetom hriech.

3. Človek príde na svet a môže robiť všetko, čo chce, avšak  nič nesmie pokladať za svoje vlastníctvo a nič pozemského idealizovať. Na našom svete je iba na krátkej exkurzii a i svoje úspechy i neúspechy musí vnímať ako hru.

4. Akonáhle človek na našom svete začne idealizovať, dochádza k nesprávnym záverom, alebo pripisuje príliš veľký význam nejakým pozemským hodnotám, jeho karmická nádoba sa naplní  a následuje trest v podobe chorôb, nepríjemností, alebo nehôd.

5. Keď človek nepochopí signály karmických výstrah a ďalej porušuje pravidlá chovania na našom svete, je zbavený života.

6. Keď človek prehodnocuje svoj postoj k životu a k ľuďom podľa karmických požiadavkov, môže sa zbaviť akéhokoľvek komplikovaného ochorenia, nepríjemností, nehôd a podobných vecí, ktoré mu prekážajú v živote. Vysvetľuje, prečo človek, ktorý vôbec nie je nábožensky založený, vyhovuje Bohu viac, ako ten, ktorý usilovne dodržiava obrady svojho náboženstva, avšak pohŕda pri tom ostatnými ľuďmi.

8. Tento model odpovedá myšlienke každého náboženstva, že totiž všetko na našom svete náleží Bohu, a nemá význam vynakladať príliš veľké  úsilie k dosiahnutiu maximálneho materiálneho a iného dostatku. Keď na druhej strane človek pochopí praavidlá chovania na tomto svete a príjme ho taký, aký je, kľudne môže požiadať Vyššie sily o všetko, čo potrebuje.